Mama ho volala Sonny Boy. Toto v Amerike rozšírené domácke oslovenie chlapcov si Al Pacino zvolil za názov svojej autoiografie – a dal tým do popredia vplyv detstva na svoj život. Meno Sonny nesie aj postava, ktorú stvárnil v snímke Psie popoludnie.
Za svoj herecký výkon síce nezískal Oscara, zato filmový magazín Premiere ho v roku 2006 ohodnotil ako štvrtý najlepší v dejinách kinematografie. Osobne sa mu zaň poďakoval aj scenárista Frank Pierson. A režisér Sidney Lumet podotkol, že Al Pacinov prístup k budovaniu postavy pramení z nejakého neuveriteľného jadra v jeho vnútri, kam by sa on ani neodvážil priblížiť.
Bolo by to vraj rovnako nebezpečné ako priblíženie sa k jadru Zeme. Aj on samotný však za kontakt s vlastným jadrom platieva pravidelnú daň. Po natočení Psieho popoludnia musel byť hospitalizovaný kvôli vyčerpaniu, rovnako ako tri roky predtým po dokončení snímky Krstný otec. Práve táto intenzita však spravila z Al Pacina legendu.
Boj o život
Alfredo James prišiel na svet 25. apríla 1940 v newyorskom Harleme ako jediné dieťa talianskych prisťahovalcov zo Sicílie. Z matkinej strany mal korene priamo v Corleone, do ktorého Mario Puzo zasadil hlavnú postavu svojho románu Krstný otec: hlavu mafiánskej rodiny Dona Vita Corleoneho.
Poisťovací agent Salvatore Pacino mal v čase narodenia svojho syna osemnásť rokov a s jeho mamou sa rozišiel ešte pred jeho druhými narodeninami. Rose Gerardi sa s malým Alom chvíľu pretĺkala na vlastnú päsť a potom sa presťahovala do bytu svojich rodičov v Bronxe.
„Spával som medzi starými rodičmi alebo na pohovke v obývačke, pričom som nikdy nevedel, kto na nej skončí vedľa mňa – nejaký príbuzný prechádzajúci mestom, možno brat mojej matky, ktorý sa vracal z vojny,“ spomína herec
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.