Bývalý člen zásahovej jednotky: Dnešní muži majú mizernú kondíciu, preto by to chcelo začať u ich matiek

Aké najkritickejšie momenty ste ako člen Útvaru rýchleho nasadenia (URNA) zažili?

Na zahraničných misiách sme sa museli popasovať s nebezpečnými okamihmi, mnohokrát sa tam strieľalo. Takpovediac o hubu to bolo v Iraku. Keď sa ujala moci nová vláda, v Bagdade sme v koordinácii s koalíciou štátov vedenou Američanmi pomáhali chrániť našich občanov. Ostražitý musel byť človek hlavne mimo mesta. Potom atmosféra ešte zhustla a odohralo sa aj dvesto útokov denne od skupín, ktoré sa odmietali vzdať. V Iraku som bol niekoľkokrát a práve na tej prvej misii som mal raz namále kvôli vlastnej blbosti.

Čo sa stalo?

Vo voľnej chvíli nám napadlo, že vylezieme na strechu a budeme sa opaľovať. A tesne vedľa mňa sčista-jasna dopadlo niekoľko striel. V okamihu sme boli dole. Ale hádam ešte intenzívnejšie som si blízkosť smrti uvedomil paradoxne doma, keď sme trénovali zoskoky s padákom.

Neotvoril sa vám?

Urobil som nejaké chyby, nestrážil si výšku. Keď to skrátim, padák sa neotváral a ja som sa rútil dolu z dvoch kilometrov. Už som sa lúčil so životom. Nakoniec som sa zrútil na zem a len o pár centimetrov minul dom.

Fíha! Zranili ste sa?

Práve že vôbec. Ohmatal som sa, aby som zistil, kde mám čo zlomené, a len som žasol. Až na odreniny mi nič nebolo. Posadil som sa a pozerám na velikánsky nápis Liaheň prasiat. Vidím ho ako dnes.

Aká bola vaša rola v tíme?

Začiatočníkov nechávali strážiť parkovisko. Až po mnohomesačnom drile sa môžete rozhliadať po nejakej špecializácii. Keď to šlo, tak som si vybral. Najviac ma lákala práca pyrotechnika. Ten má v URNA trochu inú úlohu ako v civile, kde dohľadáva a prípadne odstraňuje výbušné predmety. Naučili ma otvárať vstupy trhavinou, pretože mojou úlohou bolo nájsť spôsob, ako dostať chlapcov bezpečne dovnútra. Ďalej som sa zameral na bojové potápanie.

Bojové? Čo toto slovo zahŕňa?

Dajme tomu, že niekde unesú loď. Potom sú potrební ľudia, ktorí ju vedia jednak nájsť, jednak sa k nej nepozorovane priblížiť. Cvičíte to a máte na to aj špeciálne zariadenia, čo nemôžem konkretizovať. Jednotka musí byť pripravená na čokoľvek. Ja som bol ako huba, dychtivo som všetko nasával a nakoniec som sa stal aj bojovým medikom. Pretlačil som sa tam už ako zástupca veliteľa, pretože ma zdravotnícka problematika tiež zaujímala.

Pozerám, že ste boli multifunkčný.

Bohužiaľ to najhoršie, čo sa mi v URNA stalo, súvisí práve s jedným urgentným zásahom, na ktorý som išiel v rámci praxe s profesionálnymi záchranármi. Nebolo to v cudzine, ale v Prahe na jednom plese. Dole prebiehala zábava a na poschodí budovy sa bojovalo o život. Mladé dievča po kolapse a v bezvedomí. Keď sme prišli, nejavilo známky života. Takmer hodinu sme ho resuscitovali. Z davu, ktorý sa okolo zhromaždil, sa pritom na nás ozývali dehonestujúce reči. Pripitá omladina nám zásah vyložene komplikovala. Za iných okolností by som ich dal do laty, ale nešlo to, pretože som mal na sebe oranžovú vestu. Nevedeli, kto som.

Tá dievčina zomrela?

Áno... a ja som z toho šesť týždňov nemohol spať. Bolo to niečo šialené. Každú noc ma v sne prosila, aby som ju zachránil, a ja som ju celé noci resuscitoval.

Tak veľmi vás to zasiahlo?

Ani