Spomeniete si na svoj prvý kávovar?
Začínal som na lacnom kávovare z bazáru za tri stovky (korún, pozn. red.). Bol som rád, že som tú kávu vôbec zvládol urobiť. Po pár mesiacoch mi vybuchol v ruke. Až vtedy prišiel čas na nový a lepší. Ale o kávu som sa zaujímal už na strednej hotelovej škole, kde som sa dostal na kurz jej prípravy. Vtedy prišiel aj sen o vlastnej kaviarni, ktorý stále trvá a aktuálne je v procese napĺňania. Inak som samouk, ktorý toho veľa odkukal na internete a skúsenosti získaval prácou v kaviarňach.
Začalo to teda ako hobby. Čo vás na káve baví?
Stále je to koníček. Aj keď drahý. Teraz som si obľúbil vinylové platne, takže som si veľmi nepolepšil. Fakt ale je, že na káve ma fascinuje jej komplexnosť. Z „turka“ ako horkej a prepraženej kávy už nemáte šancu nič viac vytlačiť. Pri výberovej káve je to naopak. Má nespočetné množstvo premenných a jej chuť ovplyvňuje veľa vecí od odrody kávovníka až po praženie a samotnú prípravu.
Pre mňa je to aj rituál.
Pre mňa tiež. Ráno ma prebudí skôr príprava kávy ako budík, pretože niekedy trvá celkom dlho. Teraz už to mám v ruke, takže sa bavíme napríklad o šiestich minútach, ale aj tak... Je to zaslúžená káva. Vychutnávame si to, čo si sami uvaríme.
Spomenuli ste, že je v procese aj založení vlastnej kaviarne. Ako bude vyzerať?
Keď sa dnes chce niekto uchytiť s kaviarňou, musí prísť s niečím nevšedným. V Prahe je totiž kaviarní veľa. Preto som vymyslel koncept, ktorý tu ešte nemáme. Samozrejme ho teraz neprezradím, ale je sa na čo tešiť.
Od french pressu k V60
Svoju prvú kávu som ochutnala doma u rodičov. Bola rozpustná a z polovice som ju doliala mliekom. Aká bola vaša prvá káva?
U babičky. A dodnes za ňou chodím na tú istú kávu ako prvýkrát. Vôbec to nie je výberová káva, ale je to skrátka babičkin „signature“ drink. Zmieša totiž instantné cappuccino a latte dohromady, čo je proti všetkej kávovej logike. Ale aj tak si ho nabudúce zase dám. Pretože je od babičky.
Zostáva vám 72% na dočítanie.