„Aha“ moment vedu zaujíma už stáročia, zmieňuje štúdia publikovaná v magazíne PLOS Biology, ktorá poukazuje napríklad na knihu Wolfganga Köhlera Mentalita opíc z roku 1921. Tento mechanizmus opisuje veda ako náhly nárast mentálneho výkonu, ako reštrukturalizáciu predchádzajúcich reprezentácií problému. Kolektív vedený neurovedkyňou Anikou Löweovou sa pridal k tým, ktorí sa snažia zistiť, aké faktory ovplyvňujú, že sa „aha“ moment dostaví.
Tím použil experiment. Zapojil 90 ľudí vo veku od 18 do 35 rokov. Úlohou bolo sledovať na monitore rýchlo blikajúce bodky a označovať ich smer. Úloha obsahovala skrytý trik, ktorý však výskumný tím neprezradil: smer bol vždy spojený s určitou farbou bodiek. Pätnásti účastníci skrytú nápovedu odhalili sami, a tak ich tím Aniky Löweovej z experimentu vylúčil.
Zvyšným 75 účastníkom ponúkli ďalšiu fázu – odpočinok. Čakala ich tichá tmavá miestnosť s výzvou pokúsiť sa zaspať. Ich mozgová aktivita bola zaznamenávaná elektroencefalografiou. Po 20 minútach sa mali k úlohe vrátiť.
Výskumníci chceli zistiť, či a ako sa na ich mentálnom výkone prejaví spôsob, akým tých 20 minút strávili. Najmä ich zaujímalo, aký vplyv bude mať spánok na potenciálny „aha“ moment – teda či ľudia objavia ukrytú nápovedu.
Šlofík N2: pomocník vášho mozgu
Oddych
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.