Nerobte za svoje dieťa, čo zvládne samo
Návrat do školy so sebou prináša nielen ranné budíky a povinnosti, ale aj množstvo emócií. Úzkosti, obavy či slzy pri rozlúčke s rodičmi nie sú ničím nezvyčajným. Ako v týchto chvíľach deťom pomôcť, vysvetľuje školská psychologička Paulína Bartková
Najväčšia výzva je návrat k povinnostiam a režimu. Počas letných prázdnin majú deti voľno, čas na oddych, prirodzene sa posúva aj čas ukladania k spánku alebo ranné vstávanie. Náročnejšie bývajú nástupy pri zmenách, napríklad nástup pre žiakov, ktorí idú na 2. stupeň.
Je to zmena spôsobu fungovania: striedajú sa im učitelia počas dňa, očakáva sa od nich väčšia samostatnosť a zodpovednosť. Pre budúcich stredoškolákov je to zmena kolektívu, mnohí začnú dochádzať do školy na väčšiu vzdialenosť alebo idú bývať na internát. A nezabudnime na prváčikov, ktorí do školy idú po prvý raz.
Tí sa väčšinou do školy tešia, ale samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí majú obavy z rôznych dôvodov. Ako deťom teda pomôcť, aby sa po voľnejšom prázdninovom režime vedeli rýchlejšie adaptovať na školský rytmus? Odporúčam minimálne posledný týždeň (ideálne posledné dva týždne) už pomaly začať posúvať budík na približný čas vstávania a, samozrejme, s tým súvisí aj skoršie zaspávanie.
Nech to potom nie je pre detský alebo dospievajúci organizmus šok. Nástup do školy býva väčšinou pozvoľný. Postupne sa žiaci a študenti oboznamujú s tým, čo ich v daný školský rok čaká a s tým prichádzajú aj rôzne povinnosti (domáce úlohy, projekty či rôzne formy skúšania). Aj krúžková činnosť sa väčšinou rozbieha „vo veľkom“ až v októbri. Žiaci a študenti tak majú priestor na „rozbehnutie sa“.
Čo robiť prípade, ak dieťa prejavuje úzkosť, sťažuje sa na bolesti brucha či hlavy a odmieta ísť do školy?
Zostáva vám 85% na dočítanie.
