František uzrel svetlo sveta 12. apríla 1903 v Skalici, v rodine, ktorá však spolu dlho nevydržala. Jeho otca môžeme smelo označiť za ekonomického migranta, keďže odišiel za prácou do Ameriky. Na prelome 19. a 20. storočia to nebolo nič neobvyklé.
Agrárna a zaostalá krajina neponúkala veľa príležitostí na zlepšenie vlastnej životnej úrovne. Z územia dnešného Slovenska preto odišlo okolo stotisíc obyvateľov. Mnohí si plánovali len zarobiť a vrátiť sa naspäť domov. Veľká časť z nich však v Amerike už zostala z rozmanitých príčin. To bol aj prípad Františkovho otca.
Jeho matka sa druhýkrát vydala za budapeštianskeho továrnika Krištofa. Nevlastný otec však o vyženeného syna nejavil záujem, a tak sa do metropoly Maďarska presťahovali bez neho. Františka potom vychovávali starí rodičia Kotekovci.
Práve v Skalici, v miestnom cirkevnom zbore, začal ako chlapec zbierať prvé skúsenosti so spevom. A nebol pritom jediný z členov zboru, ktorý sa preslávil. Stretával sa tu s o dva roky starším Jankom Blahom, ktorý sa presadil na opernom poli ako tenor.
Roky na Záhorí pokojne ubiehali, až jedného dňa prišiel nečakaný zlom. Po tom, čo oslávil sedemnásť rokov, prišla smutná správa z Budapešti. Zomrel mu nevlastný brat. Kuriozitou na ceste na pohreb sa stalo nedorozumenie na hraniciach v Petržalke, kde ho podozrievali z toho, že je poľský špión.
Zadržali ho, a tak do Budapešti prišiel až dva týždne po pohrebe. Do Skalice sa potom už nevrátil. Nevlastný otec si ho totiž adoptoval a ich vzťahy sa o niečo zlepšili. Nový príslušník rodiny dokonca začal používať jeho meno, a tak sa z Františka Veselého stal František Krištof Veselý.
Prvé úspechy
Napriek tomu, že
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.