História Facebooku začína inou sociálnou sieťou, ak sa to tak dá nazvať. Ide o krátkodobý pokus študenta Harvardu Marka Zuckerberga s názvom FaceMash.
Zuckerberg sa hackol do univerzitného systému a ukradol fotografie študentov. Vytvoril k nim stránku, ktorá umožňovala hodnotiť atraktivitu študentov (hot-or-not). Stránku musel zrušiť a zároveň to bol jeho prvý stret s osobnými údajmi a ich, ehm, zneužitím. Napriek tomu to bola medzi študentami senzácia a Zuckerberg si uvedomil potenciál "sociálnych webov".
Neskôr sa stretol so staršími študentami Divya Narendra a dvojičkami Cameronom a Tylerom Winklevossocami. Tí mu ponúkli možnosť spolupracovať s nimi na sociálnej sieti HarvardConnection.com, ktorá by spájala tamojších študentov. Zuckerberg súhlasil, no v skutočnosti začal potajme pracovať na vlastnej platforme TheFacebook.com.
Zverejnil ju v spolupráci s ďalším študentom Eduardom Severinom 4.februára 2004 a dvojičky sa o tom dozvedeli až potom. Študenti proti nemu začali súdny proces, ktorý sa ťahal roky, s nejasným koncom. TheFacebook odvtedy raketovo narastal.
Názov tvoria anglické slová a v preklade znamená "kniha tvárí". Zvykne sa tak označovať aj ročenka, kde majú študenti svoje fotografie na začiatku každého školského roka. Zuckerberg ju chcel skrátka zdigitalizovať.
Najskôr univerzity, neskôr svet
V začiatkoch bol The Facebook dostupný len pre študentov Harvardu. Už v marci roku 2004 sa však rozšíril aj pre univerzity Stanford, Columbia a Yale. Už v júni 2004 sa The Facebook presťahoval do Kalifornie a počas leta dostal prvú obrovskú investíciu – pol milióna dolárov od investora Petra Thiela.
Medzitým sa do procesu zapojil Sean Parker z vysokých kruhov hudobného biznisu.
Práve on uviedol Zuckerberga do prostredia vyšších podnikateľských kruhov a ukázal mu, ako robiť biznis. Do konca roka mali svoj prvý milión používateľov.
Tu niekde sa Zuckerberg v zlom rozišiel s Eduardom Severinom, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr rozhodne svoj príbeh zdieľať so spisovateľom Benom Mezrichom a na základe toho vznikne v roku 2010 film The social network, ktorý režíroval David Fincher.
V roku 2005 si The Facebook zmenil doménu na Facebook (facebook.com). Do konca roku 2005 mali už okolo 6 miliónov používateľov a mohli sa sem hlásiť aj študenti stredných škôl – a to už z mnohých častí sveta. Od 26.septembra 2006 sa už mohol prihlásiť do Facebooku ktokoľvek s platnou emailovou adresou a vekom nad 13 rokov.
V roku 2006 chcela firma Yahoo odkúpiť Facebook za miliardu dolárov. Zuckerberg ale odmietol, lebo by mu to nepomohlo vystavať Facebook tak, ako si to sám predstavoval. Neskôr to chcelo skúsiť aj MTV za 1,5 miliardy dolárov. Zuckerberg povedal, že Facebook má omnoho väčšiu hodnotu a ani nemá v úmysle ho predať. Má s ním ďalšie vízie.
Identifikácia ľudí na fotkách
Dramatická zmena bolo "tagovanie" a identifikovanie na fotkách. Vtedy začali ľudia pridávať ešte viac fotografií a označovať na nich svojich kamarátov.
V roku 2006 spustil Facebook News Feed, teda Nástenku, kde sa v reálnom čase objavovali správy – čo ľudia zdieľajú, aké majú myšlienky, zmeny vzťahov, fotografie. Bolo to prelomové, živé a z Facebooku sa tak stali čiastočne „noviny“ – o vašich priateľoch ale aj o správach zo sveta.
Ľudia najskôr masívne protestovali a Zuckerberg narazil opäť na problém so „zverejňovaním osobných údajov“ – napriek tomu, že ľudia to tam sami napísali. Problémom bolo vtedajšie vnímanie, že o tom okamžite všetci vedeli vďaka Nástenke.
A hoci Zuckerberg najskôr čiastočne ustúpil, bol presvedčený, že sociálnu sieť treba preniesť do novej podoby – kde jej obsah tvoria ľudia a ich súkromie sa vníma inak.
Malo to obrovský efekt a v roku 2006 tak Zuckerberg dosiahol 12 miliónov používateľov na Facebooku.
Ďalšie zvláštne porušenie súkromia
Facebook sa premenil na platformu – akýkoľvek developer mohol vytvoriť aplikáciu pre Facebook. Ľudia tu už mohli hrať napríklad hry ako FarmVille, Angry Birds a začali tu tráviť omnoho viac času.
V roku 2007 už obsahoval okolo 100-tisíc firemných stránok a firmy si rozširovali pole pôsobnosti a získavali si tu pozornosť. Najskôr to boli Group pages, teda rôzne záujmové stránky, neskôr pribudli aj špecializované Company pages, čiže firemné stránky.
V roku 2009 mal Facebook už 350 miliónov používateľov. Zuckerberg spravil nové pravidlá súkromia – mohli ste si nastaviť, kto vidí vaše informácie, teda Všetci, Priatelia alebo len Vy. Lenže, prednastavené bolo, že to vidia všetci – a vyžadovala sa akcia od používateľa, aby si skryl informácie.
Opäť tak boli vaše súkromné informácie apsoň na chvíľu verejné.
Facebook aj pri Arabskej jari
V roku 2010 mal Facebook už 70% percent používateľov mimo USA. V Egypte pritom zohral veľkú úlohu počas tzv. Arabskej jari. Zamestnanec Google Wael Ghonim vytvoril stránku "We are all Khaled Said", ktorá vyjadrovala podporu mladému Egypťanovi Khaledovi Saidovi. Toho brutálnym spôsobom zabila egyptská polícia.
Ghonim využil svoju facebookovu stránku na to, aby vyzval ľudí na protesty proti vtedy vládnucemu Mubarakovi. Do ulíc vyšli tisíce ľudí a Mubarak neskôr odstúpil. Pri protestoch zomrelo vyše 850 ľudí.
O význame Facebooku na protestoch môže svedčiť aj fakt, že na jeho počesť nazvali novonarodené egyptské dievčatko Facebook.
Ďalšie míľniky a významné akvizície
V roku 2011 mal už Facebook miliardy (100 miliárd) fotiek v databáze.
V roku 2012 kúpil Facebook známu a obľúbenú aplikáciu na prezeranie fotiek Instagram za 1 miliardu dolárov.
Rok 2012 bol zároveň prelomový v tom, že Facebook dosiahol miliardu aktívnych používateľov.
Rok 2014 bol významný kvôli jednej z najväčších akvizícií – teda prebratie chatovacej aplikácie WhatsApp za 19 miliárd dolárov.
V roku 2017 sa Facebook pýši už dvoma miliardami používateľov.
Cambridge Analytica
Rok 2018 bol najdramatickejší z hľadiska ochrany súkromných údajov. Prevalil sa obrovský škandál so zdieľaním informácií spoločnosťou Cambrdige Analytica, ktorý mal svetovú odozvu. Mark Zuckerberg sa kvôli tomu musel dokonca postaviť pred súd.
Konzultačná firma Cambridge Analytica bola obvinená z toho, že neoprávnene získala osobné dáta desiatok miliónov užívateľov Facebooku. Tieto dáta údajne využila na podporu volebnej kampane Donalda Trumpa v roku 2016.
Cambridge Analytica získala prístup k týmto údajom pomocou aplikácie psychológa Aleksandra Kogan. Facebook totiž podľa ICO v rokoch 2007 až 2014 umožnil vývojárom aplikácií prístup k osobným údajom používateľov, a to bez ich výslovného súhlasu.
Firma získala prístup neoprávnene, až k 87 miliónom dát používateľov. Facebook sa o tom, že Cambridge Analytica neoprávnene získala dáta užívateľov, dozvedel v roku 2015. Prípad ale americkej Federálnej komisii pre obchod neohlásil, povedal Zuckerberg.
Prečo Facebook nepodnikol proti tejto spoločnosti žiadne kroky? Zuckerberg reagoval na obvinenia tým, že britská firma vtedy nemala na Facebooku žiadny profil a nevyužívala ani reklamu. „Nebola možnosť, ako ju zablokovať," povedal.
Napriek všetkým škandálom Zuckerberg považuje sociálnu sieť za bezpečnú. „Facebook je bezpečný. Sám ho používam. Moja rodina ho používa a rovnako tak aj ľudia, ktorých mám rád a na ktorých mi záleží," vyjadril sa počas aféry Cambridge Analytica.
A hoci v poslednom období rezonuje aj dobrovoľné zdieľanie informácií teenagerov a mnohých ďalších používateľov, za ktoré im Facebook dokonca platil, stále si udržiava popri gigantoch ako Google, Apple a Microsoft neohrozenú pozíciu.