Digitalizácia je pre nich desivé slovo. Majú škodoradostné potešenie, keď čokoľvek, čo s ňou súvisí, sprevádzajú komplikácie. Delia sa do dvoch skupín. Jedni vyhlasujú, že zlé je všetko, čo je inak ako v čase, keď sa úradovalo s ceruzkou a papierom.
A snažia sa o tom presvedčiť každého vo svojom okolí. Sú hrdí na svoju skalopevnú vieru, že predtým to bolo lepšie. Tí druhí, naopak, úzkostlivo taja, že im závratne rýchlo sa vyvíjajúce technické vymoženosti nie sú sympatické, že ich nezvládajú a že nemajú chuť ani silu pustiť si ich do života. Za svoju skalopevnú vieru, že predtým bolo všetko lepšie, sa hanbia.
Vaša slávna digitalizácia
Spoločné majú to, že trpia neofóbiou. Tak sa nazýva úzkosť zo všetkého, čo je nové a iné, na čo nie sme zvyknutí. Je jedno, či ide o jedlo, ktoré nepoznáme, alebo o situáciu, keď sa pokladníčka čuduje: Prečo nemáte našu aplikáciu? Typický človek postihnutý neofóbiou je schopný ukončiť svoju živnosť len preto, že má povinnosť úradovať cez dátovú schránku.
Ten, kto sa pri slovách aplikácia či digitalizácia otriasa hrôzou, môže čakať, že by pri návšteve terapeuta či psychológa počul ešte ďalší výraz – technostres. To je porucha, ktorej názov je pomerne výstižný. Stres zo všetkého, čo nám do životov priniesli inteligentné mobily, neustále pripojenie k internetu, valiace sa vlny informácií, piny, heslá, aplikácie...
Ako sa vytechnostresovaný, neofóbiou trpiaci jedinec spozná? Typickou situáciou, ktorá ho podnietila na aktivitu, bol nedávny pokus spustiť digitálne podávanie prihlášok na stredné školy. „Nejde im to...“ „Nefunguje to, ja som to hovoril...“ „Vymýšľajú samé kraviny...“
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.