Francúzsky prezident Emmanuel Macron má za sebou štyri a pol roka vo funkcii hlavy štátu. Polovica obyvateľov Francúzska podľa prieskumu uznáva jeho schopnosť spravovať krajinu a vládnuť, napriek tomu sú názory Francúzov na Macrona niekedy veľmi vyhranené. Mnohí odsudzujú jeho údajne nedostatočnú znalosť regiónov a problémov obyčajných ľudí, neschopnosť spájať alebo aroganciu.
Prezidentovi sa síce od posledných volieb podarilo obrúsiť hrany verejnej mienky o svojej osobe, napriek tomu má už len štyri mesiace na to, aby spoluobčanov presvedčil, že je najlepším kandidátom v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.
Prvé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku je naplánované na nedeľu 10. apríla. Na čele všetkých doterajších prieskumov sa zhruba so štvrtinou preferenčných hlasov drží práve Macron.
Na druhom a treťom mieste s odstupom niekoľkých percentných bodov sú europoslankyňa a šéfka krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová a bývalý politický komentátor, často označovaný ako krajne pravicový, Éric Zemmour. Ich vzájomné poradie sa v rôznych prieskumoch mení.
Pri nástupe do Elyzejského paláca mal Macron 39 rokov. Stal sa tak najmladším francúzskym prezidentom. Takmer päť rokov po svojom zvolení presvedčil Francúzov o svojich schopnostiach vládnuť.
Podľa prieskumu Ifop-Fiducial pre rozhlasovú stanicu Sud Radio, ktorý bol zverejnený na konci októbra, takmer každý druhý uznáva jeho "postavenie" hlavy štátu. Schopnosť "hájiť záujmy Francúzska" a "vedieť, kam smeruje," či "kompetentnosť" mu tiež priznáva takmer polovica opýtaných.
Okrem toho sa podľa Frédérika Dabiho, generálneho riaditeľa Ifopu pre verejnú mienku, "mierne rozplynul obraz arogantného prezidenta". Macrona opisuje Dabi ako „plastického prezidenta“ so schopnosťou prispôsobiť sa.
"Prekvapuje ma zmiernenie výčitiek voči mužovi, ktorý bol obviňovaný, že zabúda na strednú a robotnícku triedu," pokračuje v analýze pre AFP Dabi. Celkom 47 percent opýtaných považuje Macrona za sympatického, čo je o šesť percentuálnych bodov menej, než pred tromi rokmi.
V porovnaní so svojimi predchodcami Nicolasom Sarkozym a Françoisom Hollandom je na tom ale Emmanuel Macron po rovnakej dobe na čele krajiny v popularite lepšie. Pravicový politik Sarkozy stál na čele Francúzska v rokoch 2007 až 2012, pri druhej kandidatúre ho porazil Hollande.
Obľuba socialistu Hollandea na konci jeho mandátu v roku 2017 bola ale taká nízka, že sa ani neuchádzal o znovuzvolenie. V tomto porovnaní má Macron lepšie vyhliadky na znovuzvolenie. S Macronovým výkonom na čele štátu je aktuálne spokojných zhruba 40 percent opýtaných.
Podľa analýzy Ifop sa už tiež oslabuje Macronov obraz "prezidenta bohatých". Imidž v regiónoch mu vlani vylepšilo vymenovanie premiéra Jeana Castexa, ktorý bol do tej doby regionálnym politikom. Sympatie ďalších častí verejnosti si Macron získal nedávnym uvedením francúzsko-americkej černošskej speváčky a tanečnice Joséphine Bakerovej do parížskeho Panthéonu, kde sú uložené pozostatky významných francúzskych osobností.
Schopnosť "zjednocovať" a "chápať potreby Francúzov" Macronovi podľa prieskumu Ifop prisudzuje len štvrtina opýtaných. Zhruba 40 percent z nich oceňuje jeho schopnosť "ponúknuť víziu pre štát". Výhodou oproti voľbám v roku 2017 sú jeho nové skúsenosti. A nikto už nespochybňuje, či je taký mladý politik schopný viesť krajinu.
Vo svojich prejavoch Macron hojne používa slová „spoločne“ a „kolektívne“, stále častejšie tiež jazdí do regiónov. Vládna väčšina svoje zoskupenie na podporu Macronovej kandidatúry tento týždeň pomenovala "Spoločne občania!" (Ensemble citoyens!), čím chce vyjadriť svoju jednotu a nezlomnosť, píše Le Figaro. Na ich stretnutí v Paríži bolo v pondelok vyše 1700 politikov, vrátane niekoľkých súčasných aj bývalých premiérov a ministrov.
Podpora volených zástupcov je v systéme francúzskych prezidentských volieb veľmi dôležitá. Počas jesene síce mnoho osobností oficiálne oznámilo svoju vôľu kandidovať, avšak o ich zápise na volebnú listinu rozhodne až v marci ústavná rada. Pre účasť je totiž potrebná písomná podpora 500 volených predstaviteľov Francúzska, napríklad poslancov, starostov alebo šéfov regiónov.
Aktuálne ich je zhruba 42.000 a každý môže podporiť iba jedného kandidáta. Podpisy navyše musia byť od zástupcov z najmenej 30 departementov a zároveň zo žiadneho z nich nesmie byť viac ako 50 podpisov. Tento zložitý systém od roku 1962 eliminuje záujemcov, ktorí by mali len úzku regionálnu podporu alebo boli bez vzťahu s politikou.
K silným stránkam súčasného prezidenta patrí autorita, priznáva mu ju polovica opýtaných spoluobčanov. Zároveň by sa ale mohla stať jeho slabinou, pretože 55 percent opýtaných ho považuje za "autoritárskeho".
Podobným spôsobom bude musieť Macron balansovať v mnohých oblastiach, aby zároveň uistil o svojich schopnostiach a sile, ale nepôsobil arogantne a nebezpečne. Na výsledky jeho snaženia je potrebné počkať do 24. apríla, do druhého kola prezidentských volieb.