Ak sa už tešíte na zimu a do budúcich rokov dúfate v aspoň trocha chladnejšie letá, zrejme vás nasledujúce riadky nepotešia. Minulotýždňová štúdia uverejnená v časopise Nature Communications predpovedá, že v ďalších štyroch rokoch nás čakajú v priemere horúcejšie dni.
Dvojica vedcov, Florian Sévellec z francúzskej Bretónskej univerzity a Sybren Drijfhout z Kráľovského holandského meteorologického inštitútu (RNMI) v De Bilt pracovali so štatistickými modelmi a prišli so záverom, že teplejšie roky budú pokračovať až do roku 2022 s tým, že ich môžeme očakávať až s 57-percentnou pravdepodobnosťou.
S teplejšími dňami máme v najbližších rokoch rátať až na 71 percent.
Konkrétnejší model, do roku 2021, však naznačuje ešte nepriaznivejší záver - s teplejšími dňami máme rátať na 71 percent. V nasledujúcich rokoch sa už spoľahlivosť predikcie prirodzene znižuje.
Ak sparná, tak kde?
Zámerne ale nepíšeme, že sparná čakajú práve nás. To sa totiž z modelov, ktoré autori zostrojili, nedá určiť. „Teplejší rok neznamená automaticky vlnu horúčav. Avšak pravdepodobnosť, že bude teplo, je vyššia, než že by malo byť v budúcich rokoch oproti priemeru chladnejšie,“ vysvetľuje pre portál Deutsche Welle (DW) jeden z dvojice autorov, Sévellec.
Obaja zároveň priznávajú limity svojej štúdie: výsledky sú prerátavané na Zem ako celok - ak teda vlny horúčav prídu, nie sme schopní predpovedať, kde presne ich máme očakávať.
Podľa DW je však štúdia inovatívna - ani nie tak vo svojich záveroch, ale skôr v metódach a postupoch. Vedci pracovali so štatistickými modelmi, ktoré sú výsledok schopné „vypľuť“ za menej než sekundu. Na podobné klimatické prognózy, ktoré robia vo Veľkej Británii, sa čaká aj týždeň.
Ešte sa pýtame prečo?
Napriek výrokom skeptickým voči globálnemu otepľovaniu (napríklad americký prezident Donald Trump vo svojom decembrovom tweete, ale aj mnohí ďalší) vedecká obec o zmene klímy spôsobenej človekom a v priemere stále teplejšej planéte prakticky nepochybuje.
Samozrejme to neznamená, že každú prírodnú katastrofu či vlny horúčav má automaticky na svedomí zmena klímy a činnosť človeka. Proces je o trocha zložitejší a za konkrétnym javom vždy stojí viacero faktorov. Ide skôr o to, zistiť, ktorý z faktorov vplýval povedzme na to, že sa vyskytol hurikán, najviac.
Výskumníci sú v dnešnej dobe schopní určiť to pomocou štatistických modelov. Napríklad tohtoročné horúčavy sa vyskytli kvôli zmene klímy s viac než dvojnásobnou pravdepodobnosťou, než keby žiadnu klimatickú zmenu nemáme. Extrémne suchá v Brazílii v roku 2014 s ňou ale napríklad nesúviseli.
Na záver tohoročné brutálne leto v grafoch
Pre ilustráciu pred čím v tomto roku stojíme a čo môžeme očakávať v budúcnosti, skompilovalo populárne profesionálne zoskupenie blogerov-odborníkov na portáli Washington Post, ktoré sa tituluje The Capital Weather Gang, výber siedmich grafov, animácií a máp.
Jedným z nich je napríklad aj toto porovnanie globálnych teplotných anomálií oproti dlhodobému priemeru, ku ktorým došlo pri vlnách tepla v rokoch 1976 a 2018. Na rozdiel medzi nimi poukázal britský meteorológ Simon Lee, ktorého tweet sa stal virálnym.
V súvislosti s čítaním týchto grafov pritom Lee vyzval svoje twitterové publikum, aby "myslelo globálne, nie lokálne". Až potom je ten rozdiel možné zaregistrovať v plnej miere.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
