Znečistenie ovzdušia je na našom svetadiele vôbec najväčším rizikom pre zdravie človeka. Už pred dvomi rokmi to vyhlásil hlavný „dozor“ nad životným prostredím Európskej únie, Európska environmentálna agentúra (EEA).
„Pokles množstva emisií síce zlepšil kvalitu vzduchu v Európe, ale nie natoľko, aby sme sa vyhli neakceptovateľnému poškodzovaniu ľudského zdravia a životného prostredia,“ povedal vtedy výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninckx. Špinavý vzduch sa pritom môže podpísať na našom zdraví rôzne: od srdcovo-cievnych chorôb, cez astmu či iné dýchacie problémy, až k rôznym druhom rakoviny. Najnovšia štúdia, ktorú publikovali vo vedeckom časopise Fertility and Sterility, naznačuje, že jedným z následkov môže byť aj usmrtenie ľudského plodu. Pracovali na nej výskumníci z amerických univerzít v Utahu, Michigene a rôznych medických centier.
Vďaka metaanalýze (analýze analýz) viacerých relevantných štúdií sme doposiaľ vedeli, že nekvalitný vzduch môže vyvolať predčasný pôrod, poškodiť dieťaťu orgány alebo významne znížiť váhu novorodenca. Už toto všetko môže dieťaťu spôsobiť celoživotné zdravotné problémy.
Minulý rok však britskí vedci posunuli poznanie o krok ďalej. Zistili, že toxické častice vo vzduchu sú schopné dostať sa až do placenty matky - a tým pádom zrejme aj do samotného plodu. „Existuje veľká súvislosť medzi znečisteným vzduchom, ktorý matka dýcha a jeho dopadom na plod,“ komentovala pre britský denník The Guardian doktorka Lisa Miyashita z londýnskej Queen Mary University, ktorá sa na výskume podieľala.
Krátko a veľa je rozhodne problém
To, že by toxické látky vo vzduchu - reč je predovšetkým o oxide dusičitom (NO2), poletujúcom prachu (čiastočky menšie než 10 mikrónov) či ozóne - priamo mohli vyvolať spontánny potrat, doposiaľ nebolo isté.
Niektorí vedci sa venovali dlhodobému vystaveniu znečistenému ovzdušiu a súvislosť našli, pri iných sa súvislosť štatisticky nepotvrdila. Koncom minulého roka však vedci v americkom Utahu dokončili výskum a prišli na to, že ak žena v krátkom období vdychuje vzduch so zvýšeným množstvom NO2, riziko, že potratí, narastie o 16 percent.
„Je to dosť vážne. Ak to porovnáte s inými štúdiami, ktoré skúmajú environmentálne vplyvy na plod, podobné riziko potratu je pri fajčení tabaku v prvom trimestri,” povedal podľa The Guardian doktor Matthew Fuller z Univerzity v Utahu, ktorý je spoluautorom štúdie. Výskumu sa podrobilo vyše 1300 žien, ktoré vyhľadali pomoc na pohotovosti Univerzity v Utahu v rokoch 2007 až 2015.
Ďalšími „neviditeľnými vrahmi“ vo vzduchu sú pevné častice, z angličtiny particulate matter (PM) alebo poletujúci prach, ktorý je pre naše telo toxický. Tie, ktoré sú menšie než PM10 - a teda menšie než 10 mikrónov, čo je menej než 1/100 milimetra -, nedokáže naša nosná dutina odfiltrovať. A tak putujú do nášho tela.
Odpoveď na to, čo presne potratu predchádza, nepoznáme. Predpokladá sa, že bunky plodu nemajú dostatočnú kapacitu brániť sa škodlivým látkam (nastane tzv. oxidačný stres) a vznikne zápal. Zatiaľ vedci neprišli ani na to, kedy presne je riziko najvyššie.
Aké sú riešenia?
Fuller radí, aby si ženy skúsili plánovať tehotenstvo mimo najznečistenejších období v roku. Je tiež dobré nevychádzať z domu v dňoch a v čase, keď je kvalita vzduchu mizerná. Veľmi často to býva v zime. Vtedy totiž bojujeme so zimným smogom a nastáva vykurovacia sezóna. Veľa Slovákov kúri drevom, ktoré je však v kombinácii so starými kotlami rajom pre škodlivé látky v ovzduší.
Možnosťou je zakúpiť si čističku vzduchu - teda, ako pre koho. „V rozvojových krajinách je to luxus, ktorý si veľa ľudí dovoliť nemôže,“ dodáva Fuller. To všetko môže spraviť jednotlivec, no ideálne by bolo, keby je vzduch čistejší. Inými slovami, menej áut, resp. keď už, tak autá citlivejšie k životnému prostrediu, viac zelene, ale napríklad aj udržateľnejší spôsob vykurovania. Niektoré školy na Slovensku prešli od uhlia k drevnej štiepke a deti tak nemusia dýchať jedy.
Chudobných sa „dusí“ takmer dvojnásobne viac
Miera znečistenia ovzdušia sa na rôznych miestach líši. Vzorec vyzerá nasledovne: čím väčšie mestá, tým viac áut a tým škodlivejší vzduch. To však nie je jediný vzorec. Mapa z dielne EEA, ktorá ukazuje znečistenie vzduchu, Európu rozdeľuje na čistejší Západ a toxický Východ. A to plošne, aj vo veľkých mestách.
Podľa tejto mapy sa väčšina Slovákov takpovediac dusí, no žiaľ nie sme v regióne výnimkou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vdychuje nebezpečne znečistený vzduch (pod štandardmi WHO, ktoré sú prísnejšie než EEA) 91 percent svetovej populácie. A ak by sme počítali len deti, je to až 93 percent.
Stále však platí, že najviac trpia najslabší. Zatiaľčo v bohatých krajinách sa vo výrazne znečistenom vzduchu pohybuje len niečo vyše polovice populácie, v chudobných krajinách je toxickému riziku vystavených až 98 percent ľudí.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
