Kríza na Ukrajine sa len ťažko zažehná sama od seba – ide o súboj dvoch pohľadov na svet, ktorý by mohol obrátiť Európu hore nohami. Nesie v sebe ozveny studenej vojny a oživuje starú predstavu, ktorá zostala po jaltskej konferencii z roku 1945, že by mal Západ rešpektovať ruskú sféru vplyvu v strednej a východnej Európe, napísala vo svojej analýze agentúra AP.

​Ruský prezident Vladimir Putin sa od svojho nástupu k moci v roku 2000 sústavne a systematicky usiluje o zvrátenie rozpadu Sovietskeho zväzu pred 30 rokmi, ktorý považuje za ponižujúci. Zhromažďuje jednotky pri ukrajinskej hranici a organizuje vojenské cvičenie v Bielorusku, pričom požaduje, aby Ukrajina mala trvalo zakázané uplatniť svoje suverénne právo pripojiť sa k NATO. Chce tiež obmedzenie ďalších činností západnej aliancie, napríklad umiestňovanie jednotiek na území bývalých štátov sovietskeho bloku.

​NATO povedalo, že sú tieto požiadavky neprijateľné a že pripojenie k aliancii je právom každej krajiny a nie je pre Rusko hrozbou. Putinovi kritici tvrdia, že sa v skutočnosti neobáva NATO, ale vzniku demokratickej, prosperujúcej Ukrajiny, ktorá by ponúkla alternatívu k Putinovej čoraz autokratickejšej vláde, ktorú by Rusi mohli považovať za atraktívnu.

Zlomyseľný protiruský projekt na Ukrajine

Súčasné požiadavky Ruska vychádzajú z Putinovho dlhodobého pocitu krivdy a jeho odmietania Ukrajiny a Bieloruska ako skutočne samostatných, suverénnych krajín. Skôr ich vidí ako súčasť oveľa staršej rusky hovoriacej a ortodoxnej domoviny, ktorá by sa mala pripojiť k Moskve alebo sa k nej aspoň správať priateľsky.

Putin odhalil svoje plány v eseji z minulého leta nazvanej "O historickej jednote Rusov a Ukrajincov". Tvrdí v nej, že rozdelenie Ruska, Ukrajiny a Bieloruska na dnešné samostatné štáty je umelé a spôsobené najmä politickými chybami v sovietskej ére. V prípade Ukrajiny je tiež hnané zlomyseľným "protiruským projektom", ktorý od roku 2014 podporuje Washington.

Jeho rusocentrický pohľad na región je zásadným testom pre amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa už tak borí s krízami na niekoľkých domácich frontoch.

Biden vylúčil možnosť vojenskej intervencie na podporu Ukrajiny. Namiesto toho začal intenzívnu diplomaciu a prinútil západných spojencov k podpore sankcií voči Rusku, pokiaľ sa Moskva odváži napadnúť Ukrajinu. Prípadné postihy pritom označuje za vážne a bolestivé. Priznal však, že to, či udržia spojenci jednotný postoj, závisí od toho, ako sa situácia nakoniec vyvinie.

​Opätovné vytvorenie jasne danej sféry vplyvu

Ruský líder už raz na Ukrajinu inváziu vykonal, čo sa stretlo len s obmedzenou medzinárodnou reakciou. Rusko v roku 2014 obsadilo ukrajinský polostrov Krym a podporuje proruských ukrajinských separatistov bojujúcich proti kyjevskej vláde v oblasti Donbasu. Ide o nenápadný konflikt, ktorý stál život 14 000 ľudí, medzi ktorými bolo viac ako 3 000 civilistov.

Putinovou stratégiou je snaha o opätovné vytvorenie jasne danej sféry vplyvu a moci, o ktorú Rusko prišlo s pádom berlínskeho múru, aspoň v oblasti bývalého Sovietskeho zväzu. Rozčuľuje ho to, čo vníma ako zasahovanie Západu do krajín bývalej Varšavskej zmluvy, ktoré predtým tvorili prosovietske nárazníkové pásmo medzi ZSSR a NATO.

NATO v roku 1999 umožnilo vstup Poľsku, Maďarsku a Českej republike, v roku 2004 ich potom nasledovali Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Tieto krajiny, ktoré čelili povojnovej sovietskej nadvláde, sa dychtivo pripojili k západnej obrannej aliancii a západnému trhovému hospodárstvu, aby si zabezpečili nezávislosť a prosperitu po páde železnej opony.

Z rovnakých dôvodov chce vstúpiť aj Ukrajina a Gruzínsko a NATO ich uznalo za ašpirujúcich členov aliancie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal západných lídrov, aby brali žiadosť Ukrajiny o členstvo s väčšou naliehavosťou, čím vyslal signál Moskve, že Západ bude hájiť ukrajinskú nezávislosť.

​Rusko tvrdí, že rozmach NATO je porušením záväzkov, ktoré dostalo po páde berlínskeho múru výmenou za súhlas so zjednotením Nemecka. Americkí činitelia popierajú, že by také sľuby niekedy urobili.

Suverenita Ukrajiny len v partnerstve s Ruskom

Putinovým cieľom je znovu nastoliť väzby s bývalými sovietskymi susedmi Ruska a pritom byť výzvou pre Západ a rozdeľovať ho. Namiesto toho, aby viedol Rusko viac demokratickým smerom, teraz podľa všetkého zavrhol samotnú predstavu liberálnej demokracie ako udržateľného modelu a nazerá na ňu skôr ako na povýšenosť, ktorú Západ využíva pri sledovaní vlastných cieľov a ponižovaní svojich nepriateľov.

V rozhovore z roku 2019 povedal, že je liberalizmus zastaraný, čím naznačil, že dominantná západná ideológia liberálnej demokracie už nemá na svete miesto. Predstava, že sú Ukrajinci nezávislí a mohli by si voľne vyberať svoje spojenectvo, je pre neho šarádou.

"Som presvedčený, že skutočná suverenita Ukrajiny je možná len v partnerstve s Ruskom," napísal v eseji z minulého leta.

Výzvou pre Bidena, NATO aj Európsku úniu je teraz to, či ich spoločné odhodlanie a solidarita dokáže ochrániť víziu Ukrajiny ako súčasti Západu a či Putinove ruské nacionalistické ambície v regióne uspejú, alebo zlyhajú, napísala agentúra AP.