Vojna trvala len cez noc. Nateraz. Generálovi Solejmánímu, iránskej vojenskej superstar pred pár dňami zabitej Američanmi, by sa rozhodne nepáčilo, že cez všetky tie slzy a ohnivé reči nakoniec stál svojej krajine len za niekoľko rakiet.

Navyše pri ich odpálení sa Iránci zrejme snažili, aby rakety nikoho netrafili. Dokonca zavolali Iračanov, aby ich varovali, hoci museli vedieť, že tí hneď varujú Američanov. Ale tí to nepotrebovali, pretože Iránci prípravu rakiet na odpálenie nijako netajili, takže Američania všetko videli zo satelitov. 

​Potom si Irán ešte dal záležať, aby to polopaticky dal vedieť Američanom, ak by im to snáď nedošlo. "Irán v sebaobrane podnikol obmedzené a primerané opatrenia," tweetoval hneď ráno iránsky minister zahraničia, ktorý dodal: "Nechceme eskaláciu alebo vojnu." 

Na druhej strane: dvanásť, pätnásť, alebo dokonca dvadsať rakiet (údaje sa rôznia) a iránske tvrdenia o osemdesiatich mŕtvych (v skutočnosti nebol žiadny) umožňovali najvyššiemu náboženskému vodcovi Ajatolláhovi Chameneímu s vážnou tvárou tvrdiť, že "Irán dal USA facku".

Potom sa v nervóznej atmosfére, navyše zahustenej záhadou ukrajinského lietadla, ktoré spadlo práve vo chvíli krízy a zrovna pri Teheráne, čakalo na Donalda Trumpa, až povie, čo na to Amerika.

Muž, ktorý chcel vyviesť USA z márnych blízkovýchodných vojen, sa ocitol na prahu ďalšej. Nemohol však len tak vyhlásiť víťazstvo a dodať, že mu neva...