Karty však držia v rukách komunisti. Ich 26 poslancov a traja senátori ešte definitívne nepovedali, koho podporia.
Taktika komunistov je jasná - voliť tak, aby v troch kolách prvej voľby nebol zvolený ani Klaus, ani Švejnar. "Do druhej voľby chceme prísť s iným kandidátom," potvrdil pre HN šéf komunistov Vojtěch Filip. V tejto súvislosti sa často objavovalo meno Jiřího Dientsbiera, bývalého československého ministra zahraničných vecí. Filip ho ako možného kandidáta nevylúčil. "Je to veľmi relevantný kandidát, ktorého by prijala aj sociálna demokracia."
Opäť tak komunisti môžu byť tí, kto o prezidentovi rozhodne. Pred piatimi rokmi totiž zvolil parlament Klausa až na deviatykrát, a to paradoxne iba vďaka komunistom, ktorí voľby dovtedy blokovali. Tentoraz však ani deň pred voľbami nie je isté, či sa vôbec bude hlasovať. Celú voľbu totiž ohrozuje spor okolo toho, či sa má voliť verejne alebo tajne.

Zatiaľ vedie Klaus
Väčšiu podporu medzi poslancami a senátormi má zatiaľ stále Klaus. Jasnú oporu má vo svojej materskej strane ODS - 41 senátorov a 81 poslancov. Klaus kedysi stál pri zrode politickej strany a dodnes je jej čestným predsedom. Podpora strany je teda viac ako logická. Dokonca sa hovorí o tom, že prípadné nezvolenie Klausa môže viesť k vládnej kríze. "Je evidentné, že prípadné nezvolenie Klausa koalíciu oslabí, no nesúhlasím, že to znamená jej automatický pád. Ja dúfam, že bude Klaus zvolený a že pôjdeme ďalej," bránil sa takýmto predpovediam Topolánek.
Podľa politológa Petra Justa by to však určite ochromilo stranu. "Určite by to viedlo ku kríze vnútri ODS. To by priamo alebo nepriamo mohlo vyvolať krízu vo vláde a prehodnotenie vládnej spolupráce s ostatnými stranami, keďže je to najsilnejšia koaličná strana. Závisí to od toho, kto by sa dostal na čelo strany," dodal Just.
Súčasný prezident má pár hlasov aj u ľudovcov. Vedenie KDU-ČSL síce odporučilo všetkým svojim členom hlasovať za Klausa, bolo to však len odporúčanie. Preto sa niektorí z nich priklonili skôr na Švejnarovu stranu. Medzi nimi je napríklad aj šéf ľudovcov a bývalý podpredseda vlády a minister pre miestny rozvoj Jiří Čunek, ktorý sa kvôli viacerým aféram vzdal vládnych funkcií.
Naopak, Švejnara podporujú opoziční sociálni demokrati na čele s Jiřím Paroubkom, vládna Strana zelených a zvyšok ľudovcov. "Máme zhodné názory v otázkach postoja k Európskej únii, k európskej mene, je to taký sociálny liberál," povedal pre HN sociálnodemokratický podpredseda parlamentu Lubomír Zaorálek. Ten je presvedčený, že Švejnara podporia všetci jeho kolegovia v oboch komorách. "Všetci mali možnosť sa s ním stretnúť, nálada je jednoznačná."
Just si však myslí, že podpora ČSSD Švejnarovi nie je taká istá. "Som si stopercentne istý, že pri tajnej voľbe sa nájde skupina poslancov, ktorí ho nepodporia. Švejnar nie je typický sociálny demokrat, a tá ľavicová skupina na to upozorňuje." Tento americký ekonóm má aj podporu zelených. Strana má však len šesť poslancov.

Rafinovaná taktika
Všetko teraz záleží od komunistov. Ešte včera totiž strana nemala jasno, za koho hlasovať. Viacerí tvrdili, že ani jedného z kandidátov. Ešte večer však zasadal výkonný výbor, ktorý mal rozhodnúť definitívne. "Netajím sa tým, že odporučím výboru aj klubu voliť pána profesora Švejnara, čo by viedlo k nezvoleniu kandidáta ODS už v prvom kole," povedal ešte pred stretnutím predseda poslaneckého klubu komunistov Pavel Kováčik.
Dnešnú voľbu prezidenta však do veľkej miery ovplyvňuje spor, či sa má voliť tajne alebo verejne. Jedine vládna ODS trvala na tom, aby sa volilo tajne, ako to bolo zvyklosťou doteraz. Ostatné strany sa prikláňali skôr k verejnej voľbe.
Ak by Senát, kde má prevahu ODS, odsúhlasil tajnú voľbu, a Poslanecká snemovňa naopak verejnú, zablokovalo by to spoločné zasadnutie oboch komôr, na ktorom sa volí prezident. Katarína Šimurková