Minulý víkend v haagskom Kráľovskom divadle (Koninklijke Schouwburg) vedenie mesta predstavilo výskumnú štúdiu o svojej koloniálnej minulosti, a teda aj otrockej histórii.
"Ako starosta Haagu, mesta mieru a spravodlivosti, sa v mene výkonnej rady čo najúprimnejšie ospravedlňujem za spôsob, akým naši predchodcovia podporovali a profitovali z kolonializmu a otroctva," vyhlásil Van Zanen počas úvodného príhovoru.
Haag nebol vždy mesto spravodlivosti a mieru
Autori publikácie – vedúca výskumná pracovníčka v Kráľovskom inštitúte pre lingvistiku Esther Captain, historik Gert Oostindie a vedúca histórie v Rijksmuseum Valika Smeulders – sa v nej pozreli na históriu otroctva z mnohých strán.
Zaoberajú sa úlohou haagskych elít a ich koloniálnych záujmov a krutým zotročením ľudí z Afriky a Ázie ale aj predvojnovým antikoloniálnym aktivizmom, druhou svetovou vojnou a povojnovou migráciou z kolónií do Haagu.
Pomocou štúdie chcelo vedenie mesta poukázať na to, že koloniálna história a dekolonizácia zanechali v meste, v kultúre a architektúre všetky druhy stôp. Priestor dali aj súčasným občanom Haagu. Tí v knihe hovoria o tom, čo táto minulosť znamená pre nich a pre dnešný Haag. Rovnako ako ich starosta, obchodovanie s otrokmi odsúdili.
„Súčasná funkcia Haagu ako mesta spravodlivosti a mieru zahŕňa aj zodpovednosť uznať jeho úlohu v koloniálnej histórii,“ povedal Jan van Zanen.
Odlišná história
Haagska koloniálna minulosť a otrocká história sa líši od ostatných holandských miest, najmä od Amsterdamu, ktorý sa na obchode s otrokmi podieľal najväčšmi. Haag nebol obchodným centrom ale miestom, kde sa prijímali všetky koloniálne politické rozhodnutia, a teda aj rozhodnutia o otroctve a zmluvnej práci. Oficiálne mestské práva získal až začiatkom 19. storočia.
Mestská rada v Haagu si plne uvedomuje, ako úzko boli ich predchodcovia, ktorí boli v tom čase súčasťou vládnucej triedy, zapojení do systému kolonializmu a otroctva. Bohatí občania v Haagu investovali do spoločnosti United East India Company približne 200 000 guldenov, čo podľa dnešných štandardov zodpovedá 3,3 milióna EUR.
Keď bolo otroctvo v roku 1863 zrušené, v Haagu žilo najmenej 40 majiteľov plantáží v Karibiku. Čo je zarážajúce - majitelia plantáží neboli obchodníci, ale skôr členovia aristokracie, vojenskí úradníci, štátni úradníci a množstvo politikov.
„Haag si objednal túto výskumnú štúdiu o svojej otrockej histórii, ako aj o celej koloniálnej minulosti. Otroctvo bolo koniec koncov súčasťou koloniálneho systému. To však neznamená, že zatvárame oči pred obrovskými rozdielmi medzi obeťami. Haag plne uznáva, že mal svoje postavenie v transatlantickom obchode s otrokmi v Karibiku. Práve prostredníctvom tohto výskumu chceme pre nich a ich potomkov nastoliť spravodlivosť. Vieme, že dnes približne 20 percent obyvateľstva Haagu sú potomkovia ľudí, ktorí boli obeťami koloniálneho útlaku alebo otroctva,“ vyjadrili sa autori knihy.
Jedovatá sila rasizmu v spoločnosti
Pri predstavení štúdie vedenie mesta taktiež viackrát zdôraznilo, že nikto, kto v súčasnosti žije v Haagu, nie je vinný za činy vtedajších obyvateľov mesta a správcov. Aj to, že niektorí zo súčasných obyvateľov sa môžu cítiť ublížení, ukrivdení aj nahnevaní dodnes. Aj preto, že systém kolonializmu a otroctva bol založený na rasizme a myšlienke bielej nadradenosti.
„Rasizmus je stále jedovatou silou, a to aj v našej modernej spoločnosti. Práve z tohto dôvodu je také dôležité uznať utrpenie spôsobené systémom kolonializmu a otroctva. S dnešným rasizmom sa môžeme skutočne vyrovnať až vtedy, keď sa spomienka na pôvod rasizmu a jeho dôsledky – kolonializmus a otroctvo – stane súčasťou našej kolektívnej pamäte. A v súčasnosti to tak ešte nie je. Vízia našich dejín ešte nie je dokončená. Bol to najmä desaťročia trvajúci nedostatok pozornosti venovanej histórii otroctva, ktorý spôsobil toľko zranení a hnevu,“ týmito slovami uzatvoril svoj príhovor starosta Haagu.
Autorka je študentkou Katedry žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
