Európsku úniu čaká v najbližších mesiacoch legislatívna smršť a rok plný výziev, v pláne je totiž aj veľké množstvo najrôznejších rokovaní a summitov. Dôvod? V júni budúceho roka sa uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu, ktoré budú znamenať aj novú Európsku komisiu.
A ako hovoria mnohé diplomatické zdroje v Bruseli, čo sa nestihne prerokovať či schváliť do marca 2024, úplne maximálne do apríla, to sa už nestihne vôbec. A tém stále zostáva veľa: rozšírenie Európskej únie, migrácia a napríklad aj dôležité nariadenie Euro 7, ktoré hovorí o nových emisných limitoch pre osobné autá, dodávky, nákladné autá aj autobusy.
Posledný rok
Súčasná Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej sa pritom líši od tých predchádzajúcich v tom, že aj po prázdninách a teda necelý rok pred koncom legislatívneho obdobia stále predkladá ďalšie návrhy.
Predchádzajúce komisie tak už nerobili. Môže to však súvisieť s tým, že práca exekutívy Únie bola prerušená pandémiou covidu-19 a bola narušená aj dianím okolo vojny na Ukrajine.
Na stole sú teraz desiatky návrhov a podľa diplomatov nie je v ľudských silách všetko uzavrieť. Aspoň polovica by sa však stihnúť mala. A každý sa bude snažiť presadiť "svoju" tému.
Pokiaľ ide o šéfku Európskej komisie, očakáva sa, že plány na budúci rok načrtne v tradičnom prejave o stave Európskej únie. Ten prednesie v stredu 13. septembra v Európskom parlamente v Štrasburgu.
Keďže pôjde o pravdepodobne jej posledný podobný prejav vo funkcii, ak nebude aj šéfkou budúcej Eurokomisie, bude pravdepodobne zároveň hodnotiť, čo sa za uplynulé štyri roky podarilo dosiahnuť. Ako v tejto súvislosti uviedol nemenovaný diplomatický zdroj, veľvyslancom pri Európskej únii sa von der Leyenová nedávno pochválila, že pokiaľ ide o navrhnutú legislatívu, podarilo sa splniť už 92 percent z toho, čo si komisia na začiatku vytýčila.
Rozšírenie Únie
Španielske predsedníctvo, ktoré potrvá do konca roka 2023, sa teraz sústredí najmä na Ukrajinu, migračný balík, ale aj na väčšiu sociálnu a ekonomickú spravodlivosť a posilnenie jednoty Európskej únie. Tieto témy sú blízke Českej republike, Praha považuje za kľúčovú ešte tému rozširovania únie.
"Do konca roka nás čakajú dve riadne zasadnutia Európskej rady a jedno neformálne v španielskej Granade. Budúcnosť Európskej únie, rozšírenie či strategická otvorená autonómia budú hlavnými témami," povedala česká veľvyslankyňa pri Európskej únii Edita Hrdá.
"Do konca roka by tiež mala byť dokončená revízia viacročného finančného rámca Európskej únie, zahŕňajúca aj ďalšiu finančnú podporu Ukrajiny.V oblasti vnútorných vecí sa sústredíme na pakt o migrácii a azyle. Konečne pri obchodnej politike očakávame podpis dohody s Čile a pokrok v diskusii s Austráliou, Indiou, Mexikom a Mercosurom,“ dodala.
Predseda Európskej rady Charles Michel na konci augusta uviedol, že Európska únia musí byť pripravená prijať nových členov do roku 2030. Svoju reč prednesenú na každoročnom strategickom fóre v slovinskom Blede, ktorého sa zúčastňuje množstvo lídrov z krajín západného Balkánu, údajne Michel predniesol bez toho, aby ju konzultoval so šéfkou Európskej komisie.
Jej tlačový servis na Michelove slová reagoval vyjadrením: "Nesústredíme sa na dátum, ale na úzku spoluprácu s kandidátskymi krajinami, aby boli pripravené na vstup do Európskej únie." Michel svojím vyhlásením však naznačil, že práve rozširovanie Európskej únie je téma, o ktorej chce, aby sa teraz hovorilo.
V tejto súvislosti vzniká množstvo otázok, ako pokiaľ ide o krajiny západného Balkánu, ktoré sa o členstvo v Európskej únii usilujú, tak pokiaľ ide o Ukrajinu či Moldavsko. Ako často sa s týmito krajinami stretávať? Čím ich motivovať? Čo im môžeme ponúknuť? Financie, alebo ich už aj začleniť do niektorých rokovaní v Bruseli? O tom všetkom sa teraz na úrovni Únie diskutuje.
Pomoc Ukrajine
"Ukrajina bude aj naďalej hlavnou témou diskusií v Politickom a bezpečnostnom výbore, či už ide o vojenskú pomoc, vymáhanie sankcií, debatu o bezpečnostných záväzkoch či podporu desaťbodového plánu ukrajinského prezidenta a komunikáciu s krajinami globálneho juhu," uviedla veľvyslankyňa Jitka Látal Znamenáčková, ktorá Česko reprezentuje práve v Politickom a bezpečnostnom výbore. Za kľúčové témy jesene označila perspektívu Únie pre Ukrajinu, ale aj pre Moldavsko a krajiny západného Balkánu.
Ďalšia zásadná rozprava súvisí s tým, že niektoré štáty spájajú rozširovanie Európskej únie s inštitucionálnou reformou súčasnej dvadsaťsedmičky. "Sú krajiny, ktoré budú robiť všetko pre to, aby sa najprv uskutočnili zmeny zmlúv, a až potom rozšírenie," uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.
Rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg však nedávno naznačil, že Viedeň reformu základných zmlúv pred prijatím nových členov nepodporuje. Iné krajiny, ako Nemecko a Francúzsko, však hovoria o tom, že zmeny budú potrebné, inak sa rozšírená Európska únia stane neovládateľnou. Zmeny zmlúv by museli schváliť všetky členské krajiny Únie, niektoré z nich v referendách, čo znamená veľmi dlhý a náročný proces s neistým výsledkom.
Problém migrácie
Pokiaľ ide o migráciu, ministri vnútra členských krajín Európskej únie sa už v polovici júna zhodli na reforme migračných pravidiel Únie. Prijatý kompromis okrem iného počíta s tým, že namiesto záväzných kvót na prerozdeľovanie migrantov bude existovať povinná solidarita. Krajiny si pritom budú môcť vybrať, či prijmú utečencov, alebo využijú iné varianty.
Tými majú byť finančné príspevky na migrantov alebo iná pomoc, napríklad vyslanie expertov či materiálna podpora. Česko si pritom spolu s ďalšími štátmi prijímajúcimi utečencov z Ukrajiny vyrokovalo výnimku z povinnosti finančne pomáhať preťaženým juhoeurópskym štátom.
Migračný balík však zatiaľ nebol schválený celý, takže sa ním ešte na jeseň budú ministri vnútra opäť zaoberať. O konečnej podobe migračných pravidiel bude potom Rada Európskej únie diskutovať s Európskym parlamentom.
Prísna legislatíva pre motoristov
Ďalšia významná téma sa týka automobilov. Európska komisia prišla vlani v októbri s návrhom nariadenia zavádzajúcim nové emisné limity Euro 7 pre osobné automobily, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy.
Nové pravidlá pritom zjednocujú doterajšiu odlišnú úpravu pre osobné autá a dodávky (Euro 6) a nákladné vozidlá a autobusy (Euro VI) a stanovujú rovnaké limity bez ohľadu na to, či vozidlo používa benzín, naftu, elektrický pohon alebo alternatívne palivá. V mnohých súvislostiach ide o sprísnenie predchádzajúcej legislatívy.
"Ešte počas septembra nás čaká prijatie spoločnej pozície členských krajín k návrhu nariadenia Euro 7, kde Česko vedie koalíciu rovnako zmýšľajúcich krajín v snahe urobiť návrh realistickým a realizovateľným. V oblasti energetiky sa budeme predovšetkým venovať revízii usporiadania trhu s elektrinou a plynovému balíku," uviedla 66-ročná Lucia Šestáková, ktorá je novou veľvyslankyňou vo výbore COREPER I. Ten v Únii rieši okrem iného agendu dopravy, energetiky či životného prostredia.
"Návrh ide naším smerom, určité posuny tam sú, ale napríklad pri emisiách výfukových plynov, tam by sme chceli mať hodnoty, ako pri nariadení Euro 6. Našou hlavnou výčitkou sú tiež krátke lehoty, chceme mať čas na prípravu, aby sa na platnosť novej legislatívy mohol priemysel pripraviť," povedal novinárom nemenovaný český diplomatický zdroj.
Ak sa španielskemu predsedníctvu podarí nájsť kompromis medzi členskými štátmi, potom by mala byť dohoda o Euro 7 schválená na Rade Európskej únie pre konkurencieschopnosť 25. septembra. Následne by sa posunula do rokovaní s Európskym parlamentom, kde je jeho spravodajcom český europoslanec Alexandr Vondra. Aj v tomto prípade Španieli dúfajú, že sa im legislatívu podarí presadiť do konca ich predsedníctva.