Jedným z cieľov krvavého útoku hnutia Hamas na Izrael 7. októbra bolo podľa premiéra Benjamina Netanjahua zhatiť mierové snahy Izraela v regióne, napísala agentúra Reuters. Izraelský premiér to povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Jeruzaleme po rokovaní so svojím britským náprotivkom Rishim Sunakom.
Netanjahu hovoril o "dlhej vojne" s Hamasom, pri ktorej bude Izrael podľa neho potrebovať britskú podporu aj jednotu vlastných obyvateľov. "Nikdy som nevidel Izraelčanov viac jednotných ako teraz," poznamenal Netanjahu.
"Viem, že prijímate všetky preventívne opatrenia na to, aby ste sa vyhli ublíženiu civilistom. To je v priamom kontraste s tým, čo robí Hamas," povedal Sunak izraelskému premiérovi a ocenil, že Izrael súhlasil s otvorením hraničného priechodu z Egypta do Pásma Gazy pre humanitárne potreby.
"Obeťou Hamasu je aj palestínsky ľud," poznamenal britský premiér, ktorý to isté povedal aj prezidentovi Jicchaku Herzogovi, s ktorým sa stretol pred Netanjahuom.
V Izraeli od rozsiahleho útoku ozbrojencov Hamasu proti Izraelu 7. októbra podľa dnešných správ stanice BBC zahynulo osem britských občanov a deväť je stále nezvestných. Downing Street už minulý týždeň oznámila, že britské námorníctvo na východ Stredozemného mora vyšle dve lode a niekoľko helikoptér na "posilnenie regionálnej stability", napríklad aby "zamedzili dodávkam zbraní teroristickým skupinám".
Rokovania izraelskej diplomacie v poslednom čase, konkrétne snahy normalizovať vzťahy s arabskými štátmi, uviedol tiež americký minister zahraničia Antony Blinken ako jednu z možných motivácií Hamasu pre útok na Izrael. Údajne blízko dohody o formálnom začatí diplomatických vzťahov bol Izrael so Saudskou Arábiou.
Saudská Arábia sa nepripojila k takzvaným Abrahámovým dohodám sprostredkovaným Spojenými štátmi, na základe ktorých s Izraelom normalizovali diplomatické vzťahy napríklad Spojené arabské emiráty alebo Bahrajn. V posledných mesiacoch však Rijád a Tel Aviv o normalizácii vzťahov rokovali, a to údajne úspešne. Izrael podľa septembrového vyhlásenia očakával uzavretie dohody "v prvej štvrtine roku 2024".
Reakcia Izraela na brutálny útok Hamasu zatiaľ spočíva v masívnom bombardovaní Pásma Gazy, ktoré má podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva najmenej 3478 palestínskych obetí. Izraelská bilancia stojí stále na najmenej 1400 mŕtvych, ďalších asi 200 civilistov islamisti Hamasu držia v Pásme Gazy ako rukojemníkov. Ide o najvyšší počet obetí z doterajších jednotlivých konfliktov medzi Izraelom a Hamásom od roku 2006.
Sunak dnes na konferencii s Netnajahuom povedal, že vie, že Izrael robí maximum pre to, aby jeho sily minimalizovali civilné obete.
Zdroje z regiónu, oboznámené s rokovaním medzi Spojenými štátmi a krajinami Blízkeho východu, pritom podľa Reuters uvádzajú, že "bezprostrednou izraelskou stratégiou je zničiť infraštruktúru Pásma Gazy, a to aj za cenu veľkých civilných obetí, vytlačiť ľudí na juh smerom k egyptskej hranici a zamerať sa na systém podzemných tunelov, ktoré Hamas vybudoval pre svoje potreby."
Sunak je po nemeckom kancelárovi Olafovi Scholzovi a americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi tretím lídrom zo skupiny vyspelých ekonomík G7, ktorý od začiatku vojny Izraela a Hamasu navštívil Izrael. O ceste francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona do Izraela médiá špekulujú.
Rovnako ako Biden a Scholz tiež Sunak ubezpečil izraelských predstaviteľov o podpore a solidarite a zdôraznil nutnosť chrániť civilistov podľa medzinárodného práva.