Za chatrnou mešitou v meste Hissa na severe Libanonu si živí vytvárajú domov medzi mŕtvymi.
Vedľa hory odpadkov, v tieni vysokých stromov, hľadajú muži, ženy a deti zo sýrskej alavitskej menšiny útočisko medzi hrobmi okolo nedokončenej mešity — vďační, že unikli sektárskemu násiliu doma, no s obavami z budúcnosti.
„Každý z nás má svoj vlastný hororový príbeh, ktorý nás priviedol na toto miesto,“ povedal muž so zaliatými očami.
Jedným z týchto príbehov bol osud matky, ktorú pred očami vlastných detí zabili neznámi ozbrojenci pri prechode cez hranicu, dodali ďalší, ktorí v mešite prebývajú.
Všetci utečenci, ktorí hovorili pre Context, požiadali o anonymitu zo strachu pred odplatou.
V mešite v Hisse našlo útočisko asi 600 ľudí. Stovky spia v hlavnej sále, vrátane jednodňového bábätka. Na nedokončenom druhom poschodí budovy oddeľujú traumatizované rodiny len plastové fólie natiahnuté cez drevené trámy.
Ďalší spia na streche. Jedna rodina si rozložila tábor pod schodiskom, iná pri hrobe miestneho svätca. Niektorí spia priamo na hroboch v okolí mešity, iní pod stromami, prikrytí len tenkými dekami.
Sú medzi desiatkami tisíc utečencov, ktorí od marca utiekli zo Sýrie, keď krajinu zasiahlo najhoršie krviprelievanie od zvrhnutia Bašára al-Asada islamistickými povstalcami v decembri.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odvtedy do severného Libanonu utieklo takmer 40-tisíc ľudí.
Prílev utečencov prichádza v čase, keď sú humanitárne financie pod tlakom po rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa zmraziť zahraničnú pomoc a zrušiť Agentúru Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) začiatkom tohto roka.
Ľudí pribúda, pomoci nie
Nedávne násilie v Sýrii, v ktorom proti sebe stoja bezpečnostné sily islamistickej vlády a bojovníci z alavitskej menšiny, do ktorej patrí Asadova rodina, si od marca vyžiadalo vyše tisíc obetí.
Počas viac než 50 rokov Asad a jeho otec tvrdou rukou potláčali akýkoľvek odpor sunnitských moslimov, ktorí tvoria viac než 70 percent populácie. Alaviti, odnož šiitskeho islamu, obsadili mnohé vysoké posty vo vláde, armáde a ovládali veľké podniky.
Alaviti teraz obviňujú novú vládu prezidenta Ahmeda al-Sharaa z pomsty, no Sharaa tvrdí, že sa bude snažiť o inkluzívne politiky, ktoré zjednotia krajinu rozvrátenú občianskou vojnou a prilákajú zahraničné investície.
Trump minulý týždeň oznámil, že zruší sankcie voči Sýrii, čo vzbudilo nádej na ekonomické oživenie. No utečencom na severe Libanonu to zatiaľ prinieslo len málo útechy – zápasia so základnými potrebami.
„UNHCR a aj iné organizácie dnes nemôžu utečencom povedať: ‚Spoľahnite sa na nás,‘“ povedal Ivo Freijsen, zástupca UNHCR v Libanone v rozhovore pre Context v apríli.
„Takže v reakcii na nové príchody, áno, budeme sa snažiť, ale bude to menej (ako predtým).“
Každý deň prichádzajú ďalší utečenci. Len za dva dni minulého týždňa ich podľa zástupcu tábora, ktorý nechcel byť menovaný, dorazilo takmer 50.
UNHCR vybavuje novopríchodzích základnými vecami, ako sú matrace, prikrývky a oblečenie, ako aj zdravotnú a psychologickú pomoc, uviedol hovorca agentúry.
„UNHCR tiež opravuje prístrešky, aby zabezpečil ochranu rodín,“ dodal.
Zabudnutí utečenci
V mešite je jedla málo a prenosné toalety, ktoré poskytla charitatívna organizácia, sú zaplavené. Odpadky sa kopia a priťahujú škodcov. V tábore už zabili hady a jeden utečenec hovoril o najväčších stonožkách, aké sme kedy videli. Deti v tábore nemajú kam ísť.
Ako uviedla organizácia Human Rights Watch, pre utečenecké deti je prístup k libanonskému školstvu často veľmi náročný. Utečenci v mešite tvrdia, že súkromné školy sú príliš drahé a často neprijímajú deti počas školského roka.
„Stávame sa utečeneckým táborom bez toho, aby sme si to uvedomovali,“ povedal ďalší muž, ktorý takisto nechcel byť menovaný.
„Potrebujeme školy, toalety, kliniky.“ Povedal, že z Damasku ušiel po tom, čo ho sused varoval, že sa naňho pýtajú ozbrojenci. Nečaká, že by sa niekedy mohol vrátiť, dúfa, že sa mu podarí odísť do zahraničia.
„Ale dovtedy musím vytvoriť život pre svoje deti,“ dodal.
„Čo za to môže on?“ spýtal sa, ukazujúc na svojho deväťročného syna. „Bol počítačový génius a teraz nechodí ani do školy.“
Utečenci v mešite patria medzi milióny ľudí, ktorých zasiahlo Trumpovo rozhodnutie zmraziť americké financovanie humanitárnych programov vo februári.
UNHCR bolo nútené obmedziť všetky aspekty svojho pôsobenia v Libanone, uviedol Freijsen, vrátane pomoci sýrskym utečencom.
Podľa správy OSN mal UNHCR do konca marca k dispozícii len 14 percent rozpočtu potrebného na operácie v Libanone a 17 percent na celosvetové operácie.
„Naša pomoc nie je taká, aká by mala byť,“ povedal Freijsen. „V minulosti sme vždy mali zdroje alebo sme ich vedeli rýchlo zabezpečiť. Tie časy sú preč a to bolí.“
Ľudia v mešite sa obávajú, že na nich svet zabudol.
„Ľudské práva sú lož,“ povedal ďalší muž, ktorému od únavy očerveneli oči. „Je to len niečo, čo mocní využívajú, keď sa im to hodí.“
