Je nezvládaný hnev, zlosť a agresia problém dnešnej spoločnosti, o ktorej sa hovorí, že je rozdelená ako nikdy predtým?

Hnev pocíti občas každý a zároveň máme dojem, že by sme sa zaň mali hanbiť. Pocit viny, ktorý cítime po jeho výbuchu, nie je práve príjemný, rovnako ako jeho následky – väčšinou teda hnev, zlosť a agresiu v sebe potláčame a dusíme. Zlosť však nie je správanie, ale emócia, ktorá je nám vrodená a má v prežití človeka nezastupiteľný význam. Je to neuropsychologické vyburcovanie ochrannej reakcie, ak máme pocit, že sme v nebezpečenstve. Do tela sa nám privalí celá kaskáda hormónov. Adrenalín, kortizol, a dokonca naše mimické svaly varujú druhých ľudí, že sme pripravení na boj. Americký profesor psychológie Ernest Harburg z Michiganskej univerzity viedol mnohoročný klinický výskum, ktorý jasne preukázal, že osoby, ktoré v sebe skrývali a dusili zlosť, keď boli obeťou nefér rokovaní, mali oveľa vyšší výskyt kardiovaskulárnych ochorení.

Dá sa nepotlačovaný príval hnevu pozitívne využiť?

Archív HN

​Často nás môže nabudiť na konanie dobra a boj proti nespravodlivosti. Názory na to, čo je žiaduce a čo je už agresia, sa, samozrejme, môžu líšiť. Napríklad firemní personalisti radi vyberajú na vedúce miesta manažérov s temnou triádou. To je porucha osobnosti, keď sa u jednej osoby vyskytuje zároveň malígny narcizmus (velikášstvo, prehnaný obdiv k sebe samému, ale v najhoršej zhubnej forme,

pozn. red.), psychopatia (ľudia idúci „cez mŕtvoly“, chýba im empatia, teda schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých, pozn. red.) a machiavelizmus (cynický pragmatizmus podľa motta „účel svätí prostriedky“, pozn. red.). Totiž, nie všetci ľudia s temnou triádou sú deštruktívni. Vždy im chýba empatia, súcit aj tolerancia a veľkorysosť, typickým prejavom je bezohľadný egocentrizmus. Keď sa však nasadia do vedenia firmy, dokážu z ľudí dostať úplne všetko, čo v nich je. A firma teda prosperuje. A zaujímavé je, keď sa vo firme urobí prieskum, nájdu sa aj jedinci, ktorým to vyhovuje. Ľudí s temnou triádou sa vyskytuje neobvykle vysoké množstvo aj v politike, ako o tom píše neurovedec profesor James Fallon. Podľa americkej vedeckej štúdie z roku 2016 vykazuje významné psychopatické znaky 21 percent manažérov veľkých firiem a politikov. Podľa tej istej štúdie počet týchto osôb v bežnej populácii neprekračuje 1 percento.

Prosperujúca firma môže robiť radosť vlastníkom, proti šikanovaniu a agresívnym nadriadeným však existujú predpisy...

Agresia sa nemusí prejaviť len fyzicky, ale napríklad aj negatívnou manipuláciou. Niekedy manipulujeme druhými nevedomky, inokedy s rozmyslom a obeť si to často ani neuvedomí. To je tiež cieľom manipulátora – nevzbudzovať pozornosť. A tak sa manipulovaný ticho a plazivo stáva ovládanou marionetou. Manipulácia môže byť všeobecne aj pozitívna, vlastným príkladom, napríklad pri výchove detí. Častejšie sa však stretneme s tou negatívnou a skryto agresívnou. Ideálnym kandidátom na bábku je osoba s nízkym sebavedomím, pasívna a žijúca vo vleku udalostí. Ak pritakávate sugestívnym otázkam, máte obavu stáť si za svojím názorom, vyhýbate sa konfliktom a nedôverujete si, ste vhodným kandidátom na manipuláciu.

Čo proti tomu môžem robiť?

Nesmelosť a malá sebadôvera sa prejavujú aj v neverbálnej komunikácii: len čo sa pohybujete v obrannom postoji, ste jasným cieľom. Takže odporúčam natrénovať si – a pokojne doma pred zrkadlom – vzpriamený postoj, vypnúť hrudník a prestať sa plaziť namiesto chôdze. Je vhodné byť si vedomý svojich silných stránok a úspechov, trénovať si presadzovanie vlastných názorov a ich hájenie. Vyskúšať si vo vlastnom vedomí prehrať možné konfliktné situácie, potom vás budú menej stresovať v reáli. V prípade negatívnej manipulácie ide manipulátorovi iba o jedno – presadiť svoj záujem bez ohľadu na prospech druhých.

Pribúda zlostných a hnevlivých ľudí?

Nemyslím si. Ale je pravda, že bezmocnosť, neistota či frustrácia ľahko môžu viesť k výbuchu celospoločenského odporu. Na druhej strane sú tu aj veľmi pozitívne ukážky výrazne prosociálneho správania, ako napríklad národná zbierka na postihnutých tornádom na Morave.

Napriek tomu dojem, že sú ľudia agresívnejší ako predtým, máme. Nie je to tým, že sú tieto emócie viditeľnejšie kvôli všadeprítomným kamerám mobilov,
sociálnym sieťam a internetu?

Myslím si, že prítomnosť kamier v mobiloch prispiev...