Obaja pochádzate z neveriacich rodín, napriek tomu ste sa rozhodli stať sa farármi. Čo vás k tomu teda priviedlo?

Karel: Ja v tom vidím Božiu ruku.

Jakub: Čo je farárske klišé. Ale pozor! Od roku 2018, keď vznikli Pastoral Brothers, už je to zase trendy! (smiech)

Karel: Vždy ma zaujímalo náboženstvo a práca s ľuďmi a keď som potom prišiel do kontaktu s budúcimi kolegami, o ktorých som zistil, že sú fajn a že sprevádzajú ľudí v rôznych životných situáciách a môžu im ponúknuť pomocnú ruku, došlo mi, že je to veľmi zaujímavá a užitočná práca.

Štúdium na katolíckom gymnáziu vás neodradilo?

Karel: Odradilo. Kňazi, čo tam učili, všetky tie predsudky o cirkvi skôr potvrdzovali. Ale keď som objavil evanjelickú tradíciu, došlo mi, že je to dobrá práca, ktorá nemusí človeka ničiť.
Jakub, čo ovplyvnilo vás?

Archív HN

​Jakub: Výborný farár Štěpán Brodský. Kým som ho spoznal, bol som plný predsudkov voči cirkvi. Ale on ich na prvý raz odbúral. Keď som ho prvýkrát navštívil, bol som prekvapený, že má v garáži zaparkovanú motorku. Vôbec som nevedel, že sa to môže. Keď som sa potom dozvedel, že je ženatý a má aj deti a videl som, ako krásne vedie bohoslužby, zrozumiteľne, s ľudskou tvárou a humorom, vedel som, že to chcem robiť.

Musí mať farár trochu hereckého talentu, aby ľudí zaujal?

Karel: Ideálne áno, ale väčšina farárov ho bohužiaľ nemá. Farár zvestuje Božie
slovo, preto by mal vedieť hovoriť, zaujať a usmiať sa na ľudí. Nikto nás to však neučí. Ale je pravda, že za nami ľudia po bohoslužbe pokojne prídu a povedia: „Pán farár, dnes som vám nerozumel ani slovo.“

To sa skutočne stáva?

Karel: Na začiatku som to počul miliónkrát. Išiel som však do seba, cvičil som rétoriku a hneď to bolo lepšie.

Boli ste spočiatku pred ľuďmi nervózni?

Jakub: Strašne.
Mali ste obavu, ako kázať a ako ľuďom ovplyvniť myseľ?

Karel: Ovplyvniť myseľ? Tak veľmi by som si nefandil. Ale spočiatku sa mi zdalo naozaj neskutočné, že stojím pred ľuďmi, ktorým mám niečo hovoriť a modliť sa.

Jakub: A hlavne, akí sú to ľudia. Keď mi tam sedí storočná pani, čo jej mám hovoriť?

Na jednom mojom kázaní sedeli traja moji profesori z fakulty. Jeden z nich bol dokonca autorom biblického komentára, z ktorého som na kázanie čerpal. Musel dobre vedieť, že tam prezentujem jeho myšlienky. S tým sa však musí pobiť asi každý začínajúci farár. Na fakulte sa človek naučí teologický jazyk a myslenie a zrazu je strašne múdry, tak teda chce všetkým tým ľuďom povedať, ako sa to povie po grécky alebo hebrejsky... Lenže tých ľudí to vôbec nezaujíma. Museli sme prejsť na ľudský jazyk, čo bolo spočiatku...