Čo vlastne v posledných rokoch robíte?

Posledných dvadsať rokov sa venujem cestovaniu a foteniu. Možno sa budete diviť, ale práve fotografovanie bola odmalička moja vášeň. Jeden čas ma to dokonca aj živilo.

Archív HN

​Ale...?

Keďže som perfekcionista, vždy keď niečo robím, snažím sa dosiahnuť ten najlepší možný výsledok. Alebo prinajmenšom dosiahnuť niekam, kam až je mi dané. Keď som viedol televíziu, chcel som, aby bola najlepšia. Podobne, keď som založil vinárstvo Tanzberg, bolo mojím cieľom vyrábať to najlepšie víno. No a podobne to mám aj s fotením. A myslím, že sa mi v jednom veľmi špecifickom fotografickom odbore podarilo dostať medzi absolútnu špičku.

O čo ide?

O veľmi ťažké zachytenie života chasidov. To sú ultraortodoxní židia, ktorí väčšinou neznášajú fotenie a fotografov. Napríklad keď prídete do Me'a Še'arim (štvrť v Jeruzaleme, v ktorej chasidi, potomkovia židovských emigrantov z východnej Európy, prevažne žijú, pozn. red.) a len zdvihnete fotoaparát, budú po vás hlavne malí chlapci hádzať kamene, pľuvať na vás a jasne vám ukážu, že o to rozhodne nestoja.

Prečo je to zakázané?

Má to niekoľko dôvodov. Prvý je prozaický.

Boja sa, že to bude použité proti nim. Musím asi pripomenúť, že majú v Izraeli veľmi špecifickú pozíciu. Neuznávajú štát Izrael. Poberajú síce od neho prídavky na deti a lekársku starostlivosť, ale Izrael podľa nich vznikol ľudským pričinením, a nie Božím rozhodnutím, príchodom mesiáša. Na neho stále čakajú. Až príde a postaví tretí chrám na vrchu nad Jeruzalemom, až potom sa podľa nich môžu židia opäť sústrediť a vybudovať svoju krajinu. Takže jednoducho majú nedôveru k cudzím ľuďom, k foteniu zvlášť. „Boh vie, kam to ten fotograf dá a čo k tomu napíšu,“ hovoria si. Oni sú čiastočne aj nenávidení. Nepracujú, venujú sa náboženskému štúdiu a Bohu. Ak by som mohol dať trochu pokrivkávajúce prirovnanie, potom ich niektorí Izraelčania vnímajú s podobnými predsudkami, aké u nás panujú voči Rómom. Takže chasidi jednoducho chcú zabrániť propagande proti sebe.

O akú početnú skupinu ľudí celkovo ide?

Celkový počet chasidov vo svete sa blíži zhruba jednému miliónu. Pred druhou svetovou vojnou ich bolo oveľa viac, okolo deviatich miliónov. Veľa z nich však bolo vyvraždených, odniesli to najviac zo všetkých.

Ako sa vám podarilo získať ich dôveru?

Postupne. Chodím za nimi dvadsať rokov. Rozprávam sa s nimi, oslavujem ich sviatky, dnes už v podstate fotím tretiu generáciu. Som pre nich Prager alebo Pražák. Z tých malých pajesových chlapcov sa za tie roky už stali otcovia vlastných rodín s tromi alebo piatimi deťmi. Mimochodom, miestny priemer je tak pätnásť detí v rodine. Poznám aj jednu famíliu, ktorá má dvadsaťdva detí. Všetko s jednou manželkou. Za tie roky som vyhotovil viac ako 220-tisíc fotiek, ktoré dokumentujú ich život na Ukrajine a v Jeruzaleme. Zaznamenávam priebeh ich životov, pohybujem sa tam úplne bezpečne. Môžem aj k nim domov. To je najväčšia pocta, keď vás niekto pozve....