Minerály vnímame ako veci na parádu. Ťažia sa naozaj iba preto?

Nie, veľa ľudí nemá ani len predstavu, kde všade sa minerály využívajú. Celá moderná technologická spoločnosť je založená práve na využití minerálov, pri ktorých by sa možno niekto pýtal, načo sa ťažia, no vezmete do rúk hocijaký prístroj a veľká časť z neho je práve z minerálov.

Keď nerátame drevo, plast, tak väčšina ostatného je z minerálov?

Áno, napríklad aj všetky kovy okrem tých, ktoré sú recyklované, boli pôvodne z minerálov. Tiež množstvo nekovov, napríklad sklo, ktoré je z kremeňa.

​A tie, čo sú len na parádu a stoja veľa?

Je veľa tzv. drahých kameňov, ktoré sú na parádu, ale záleží na trhu – každá vec má takú hodnotu, akú jej my prisúdime. Veľmi veľa vecí, s ktorými sa obchoduje, má hodnotu tvorenú nami, naším pohľadom. Drahé kamene sú na jednej strane využívané ako šperky, sú ľudia, ktorí ich kupujú aj ako dlhodobú investíciu, ale na druhej strane aj drahé kamene majú praktické využitie.

Napríklad?

Rubín, varieta korundu, je jeden z najdrahších kameňov, ale prvý laser bol vlastne rubínový kryštál. Alebo diamant, ktorý je rozsiahle priemyselne využívaný minerál.

Diamanty používané v priemysle sa v súčasnosti dajú vyrábať už aj umelo?

Už aj klenotnícke diamanty sa dajú vyrobiť umelo. Nie sú, samozrejme, také ako najväčšie prírodné diamanty, ale nižšia trieda diamantov už naozaj môže byť syntetická.

To je budúcnosť? Že aj keď sa diamanty dnes najmä ťažia, v budúcnosti si ich ľudstvo vyrobí toľko, koľko bude potrebovať?

Syntéza špecifických minerálov možná je, na výrobu diamantu potrebujete uhlík, ktorého je všade veľa. Jediný problém je, že výroba je veľmi nákladná, diamant vyžaduje veľmi vysoké teploty a tlaky.

Teoreticky by sme diamantu mohli mať veľké množstvá?

Áno, lebo aj všetko živé okolo nás je zložené z uhlíka. Dokonca som čítal o móde v zahraničí, že ľudia sa nemusia dať po smrti iba pochovať alebo spopolniť, ale môžu sa dať „zlisovať“ na diamant. Z technického hľadiska to nie je problém – telo zbavia všetkého nadbytočného, čiže vody a ďalších prvkov, ktoré by mohli byť problematické, a len čo dostanú čistý uhlík, vedia ho zlisovať na diamant. Z tela je zrejme máličko diamantu, ale dá sa to.

Ako sa diamant umelo vyrába?

Diamant je špeciálna forma uhlíka, ktorý má veľmi tesnú štruktúru. V prírode vzniká v zemskom plášti pri obrovských tlakoch, ktoré natlačia atómy uhlíka k sebe tak, že sa už tesnejšie v podstate nedajú pritlačiť. To isté sa robí pri umelej výrobe diamantu. Umelá výroba je však veľmi drahá, keďže treba vyvinúť mimoriadny tlak. Ak by sme v budúcnosti prišli na to, ako lacno získavať energiu, proces môže byť veľmi jednoduchý a mohli by sme vyrábať diamanty v akomkoľvek množstve.

Práve pri diamantoch sa hovorí, že ich ťažba je na niektorých miestach spojená s utrpením, spomína sa napríklad Angola. Zneužívajú sa na ťažbu aj deti?

Nepomer medzi ziskom firiem, ktoré vlastnia ťažobné práva, a plácou baníkov, je obrovský. Ťažba minerálov je však fyzicky veľmi náročná, čiže deti skôr brúsia diamanty, ale ťažiť by to nezvládali.

Aby sa časť ľudí západnej spoločnosti mohla parádiť, iná časť planéty trpí?

Ale to sa týka všetkého možného vrátane oblečenia a elektroniky. Oblečenie je...