Pred pätnástimi rokmi som robil rozhovor s vaším bývalým manželom Josefom Vinklářom a spisovateľ Arnošt Lustig mi poradil, nech mu ako darček prinesiem bravčové koleno. Váš bývalý manžel to komentoval slovami: „Vďaka. Arnošt je šikovný, pretože teraz očakáva pozvanie na obed.“
Pepa bol vtipný! To sa musí nechať. No tých kladných vlastností on, nanešťastie, veľa nemal... (Usmieva sa)

​Kedy ste sa s ním ešte zasmiali?
Keď som si ho vzala prvýkrát, ešte som si úplne nezvykla. Niečo som prala a hovorím mu: „Ježiš, Mílo, zabudla som kúpiť kávu.“ A on povedal: „Mílovi to asi môže byť jedno, ale čo na to povie Pepek.“ Vôbec ho nerozhádzalo, že som ho oslovila menom svojho bývalého manžela Miloša Hlavicu.

Takže vás zbalil na svoj ostrovtip? Bola to láska na prvý pohľad?
To vôbec! Na lásky na prvý pohľad neverím! My sme boli niekoľko rokov kolegovia v divadle. Dokonca do mňa stále rýpal, že som bacuľatá. Hovorila som si v duchu: „To je ale protivný chlap!“ A ja som mu zas hovorila: „A že vy ste taký štíhly a vaša pani je tiež Twiggy, že?“ A potom sme skúšali nejakú hru, kde som zaskakovala za chorú kolegyňu a mojou jedinou úlohou bolo na povel vykríknuť. Po skúške, ktorá bola raz-dva hotová, ma zatiahol na Petřín. Tam sa teda nič nedialo, iba do mňa hučal, a keď sme sa lúčili, chcel, aby som zavrela oči. A povedal: „Neboj sa, bozkávať ťa nebudem.“ Vtedy som mu ešte verila, tak som to urobila. A fakt ma pobozkal len tak letmo, na viečka. Nežne, ako motýľ. To vôbec nebolo zlé (usmieva sa). Odvtedy sa mi nejako navŕtal do hlavy tak, že som sa ho nemohla zbaviť.

A ďalej?
Potom sme hrali inscenáciu Na dne, a keď zhaslo svetlo, zakaždým ma tajne pobozkal. Takto ma zvádzal, hoci som bola vydatá. Stretol ma napríklad na ulici, môj manžel bol práve niečo kúpiť, a Pepa mi nenápadne povedal: „Milujem ťa.“ To viete, ženská je slabý tvor, začalo mi to vŕtať hlavou, všetko od toho Pepka bolo také prekvapivé. Na Miloša však stále myslím, je to asi štyri roky, čo umrel. Tak strašne som mu ublížila! On bol vzorný, dobrý, nefajčil, nepil. Mali sme dvojročného sladkého chlapčeka. A ja som ho opustila aj so synom. Muselo to byť preňho hrozné. On mi to potom odpustil, boli sme dokonca aj na dovolenke a na horách, aj s jeho novou ženou (herečkou Ruženou Merunkovou, pozn. red.). Ale stále ma trápia výčitky.

A prečo ste ho teda opustili, keď to bol taký „úžasňák“?
No práve preto! Bola s ním trochu nuda. Bol hrozne predvídateľný. Vždy som presne vedela, čo urobí alebo čo povie. A potom prišiel niekto, kto ma neustále prekvapoval. Vedel ma potom prekvapovať aj dosť nepríjemne, to je fakt.

Josef Vinklář bol povestný sukničkár. Nachytali ste ho niekedy s milenkou?
Nie, on sa nedal, pretože napríklad nebol tri dni doma. O jeho neverách som našťastie nevedela. Potom sa to na mňa časom vyvalilo, niektoré ženské mi samy povedali, že sa s ním niekde opili a skončili v posteli. Keď si potom našiel naozajstnú milenku, a nie záležitosť na jednu noc ako predtým, rozviedla som sa s ním. A to sa mi veľmi uľavilo (vyprskne od smiechu).

Vy ste mu boli verná?
Áno. Doktor Plzák mi povedal, že som monogamný jedinec. A ja som si to upravila na „monogamný blbec“. Dokonca aj jeho známi doktori, ku ktorým som prišla s tým, že nemôžem spať, pretože naňho stále čakám, až v noci dorazí domov, mi radili, nech si nájdem milenca. Lenže ja som furt chcela iba jeho. Nedávno bežal v televízii film, kde som mala štyridsaťtri, hrali sme tam s Pepíkom a náš syn hovorí: „Mami, ty si bola taká nádherná. Čo si na tom otcovi, prosím ťa, videla?“ A ja som si v duchu hovorila: „Bola si pekná, pracovitá, veselá, poriadna, dobre si varila... A načo ti to bolo? Aj tak ti bol neverný.“ Pravdaže som na ňom obdivovala tú obrovskú snahu a usilovnosť vypracovať sa. Bol skvelý herec. Dodnes sa rada pozerám na reprízy filmov a seriálov, kde hral. Nebola som taká herecká hviezda ako on, ale prácu som mala. A okrem toho som nakupovala, varila, prala, žehlila, prezliekala, upratovala, so synom som sa učila... Ale brala som to ako trest za to, ako som sa zachovala k prvému manželovi.

A potom ste si Jozefa Vinklářa vzali ešte raz...
On plakal, prehováral, prosil. Sľuboval, že už bude dobrý. Poslal za mnou do...