Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
01.02.2020, 15:00

Tvorca Tisícročnej včely oslavuje 80. Prezradil, prečo mali s filmom v jednej krajine problém

  • „Niektorí spisovatelia majú – obrazne povedané – ,smolu‘ v tom, že ich diela sa sfilmovali a pozná ich veľa divákov, ale o to menej čitateľov. Napísal som dokopy vyše tridsať kníh a bez tých menej známych by nevznikli ani tie dve moje najznámejšie. Sú to také tehličky, na ktorých som vystaval magický realizmus,“ priznáva jubilujúci slovenský spisovateľ PETER JAROŠ (80), autor legendárnej Tisícročnej včely a nemenej slávnej postavy Pacha, hybského zbojníka, ktorého hláška z titulku medzi Slovákmi už dávno zľudovela.
  • Mimochodom, on sám pochádza z Hýb a aj vďaka nemu sa táto obec stala nesmrteľnou.
  • Do koľkých jazykov bola jeho Tisícročná včela preložená a v ktorej krajine mali problém so sexuálnymi scénami?
  • Ako do jeho diel zasiahla cenzúra? A kedy sa naučil výborne po goralsky?
Tvorca Tisícročnej včely oslavuje 80. Prezradil, prečo mali s filmom v jednej krajine problém
Zdroj: HN/Peter Mayer

Vy ste boli mojou maturitnou otázkou z literatúry. Spomínate si ešte, z čoho ste maturovali vy?
Sklamem vás, to si už nespomínam.

​Ale určite si pamätáte, aký ste mali vtedy vzťah k literatúre. Čo ste na strednej škole čítavali?
Jednak slovenskú literatúru a tiež dostupné preklady. Moji rodičia odoberali Hviezdoslavovu knižnicu (edícia Hviezdoslavova knižnica bola vydávaná medzi rokmi 1950 a 1991, pozn. red.) a tiež edíciu SPKK – Spoločnosť priateľov krásnych kníh, kde vychádzali preklady spisovateľov z celého sveta, z Nemecka, Francúzska, USA, Anglicka... Okrem toho sme mali v Hybiach vynikajúcu obecnú knižnicu. (manželka Zuzana, ktorá nám práve chystá kávu, so smiechom poznamená: „V Hybiach majú všetko najlepšie, sú to veľkí lokálpatrioti!“, načo sa rozosmeje aj Peter Jaroš.) Všetko nie, ale knižnica bola fantastická! Pracovali v nej príbuzní Dobroslava Chrobáka.

Váš zbojník Pacho sa stal taký legendárny, že mu v Hybiach postavili sochu hneď pri hlavnej ceste.
Tú sochu robil jeden amatérsky hybský sochár. Je to jeho predstava, ako by vymyslený literárny a filmový zbojník Pacho Matrtaj z Hýb asi mohol vyzerať. Vždy mi bolo trochu ľúto, že Hybania nemali svojho reálneho zbojníka. Dokonca moji kamaráti z Oravy, ale hlavne z Terchovej, vždy, keď sme si vypili, mi vyčítali, že my Liptáci sme im za rebro obesili Jánošíka v Liptovskom Mikuláši. Tak som nielen svojim rodákom vymyslel Pacha, hybského zbojníka, ktorý vyhráva dôvtipom, šibalstvom, humorom, rozumom a zázračnou zbraňou – pálenkou frndžalicou, a nie silnými svalmi ako väčšina zbojníkov... Najprv som napísal poviedku Pacho, hybský zbojník, ktorá vyšla v Slovenských pohľadoch. Keď si ju režisér Martin Ťapák prečítal, požiadal ma, aby som napísal filmový scenár. Mnohí folkloristi nám vyčítali, že dehonestujeme zbojnícke tradície a mýtus takouto paródiou zbojníka. Ale práve táto paródia zafungovala a film sa stal jednou z najúspešnejších komédií u nás.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.