Ako vyzerá kvalitný a plnohodnotný spánok, pri ktorom si človek povie, že sa vyspal doružova?
Cieľom spánku je, aby sme si oddýchli. Z tohto pohľadu každý spánok, po ktorom ráno cítime osvieženie, bol dostatočne kvalitný a plnohodnotný. Dá sa povedať, že spíme tak, aký sme mali deň, čiže ak bol plný stresu, môže sa to odraziť na tom, ako v noci spíme. Ale tiež platí, že spíme tak, aké máme zdravie. So zlým spánkom sa spájajú niektoré ochorenia, ktoré je dobré v prípade nespavosti určiť.

​Ktoré to sú?
Nespavosť sa často spája napríklad s psychickými poruchami – ako úzkostná porucha, depresívne poruchy, ale aj s mnohými telesnými ochoreniami spojenými s bolesťou. Horšie môžu spávať aj pacienti s ochoreniami srdca, tí, ktorých budí v noci opakované močenie, pacienti s Parkinsonovou chorobou či ďalšími primárnymi poruchami spánku, napríklad spánkové apnoe, čo sú poruchy v dýchaní, ktoré človeka zobudia. Niekedy sa stane, že riešime nespavosť, ale objavíme niektorú z týchto príčin. Ak ich odstránime, môže sa napraviť aj spánok.

Sú nejaké atribúty, ktoré by mal kvalitný spánok mať?
Z medicínskych kritérií je to v prvom rade dĺžka spánku. Dobrý spánok by mal trvať 7 – 8 hodín kontinuálne, teda v kuse. Počas noci síce dochádza k niekoľkým fyziologickým prebudeniam, ale človek by mal hneď znova zaspať. A tiež by mal spánok mať niekoľko fáz, ktoré sa opakujú, hovoríme im spánkové cykly. Počas nich sa odohrajú všetky spánkové štádiá, ktoré sú dôležité pre reparačné funkcie v našom mozgu.

Na spánku je zaujímavé, že hoci telo oddychuje, náš mozog pri tom stále pracuje. Máme preskúmané, čo všetko sa počas spánku deje?
Určite sa nedá povedať, že vieme o spánku všetko, hoci vývoj ide prudko dopredu. Ukazuje sa, že počas spánku dochádza k upevňovaniam niektorých nervových spojení, upevňujú a triedia sa pamäťové stopy. Inými slovami, mozog si počas spánku upratuje a triedi informácie. To, čo máme pomerne dobre preskúmané, sú určité elektrofyziologické charakteristiky spánku. Elektrickú aktivitu mozgu počas spánku vieme zmerať s pomocou elektroencefalografie. Tiež vieme odmerať pohyby očí, to je elektrookulografia, a vieme zmerať svalový tonus, teda to, ako sa mení napätie svalov. Keď dáme toto všetko dokopy, vieme charakterizovať štyri štádiá spánku a tiež vieme, ktoré štruktúry v mozgu sa pri nich zapájajú.

Načrtli ste fázy spánku. Koľko ich vlastne je?
Dve hlavné sú NonREM a REM spánok. NonREM spánok má ďalšie tri podštádiá – NREM 1, NREM 2 a NREM 3. Pri zaspávaní prechádzame do prvého štádia NonREM spánku, to je NREM 1. Je to plytký spánok, driemanie, keď ešte môžeme vnímať okolie. Po ňom prichádza NREM 2 spánok a napokon NREM 3, ktorý je najhlbší. Z neho sa nám ťažko prebúdza, ale je veľmi dôležitý pre oddych a regeneráciu organizmu. Nasleduje REM spánok, ktorý získal skratku z anglických slov rapid eye moveme...