Traduje sa, že s Ďuďom ste kapelu založili ako siedmaci. Je to pravda?
S Ďuďom som sa poznal asi od dvoch rokov, lebo sme spolu vyrastali na bratislavskej Nezábudkovej ulici, bývali sme dve brány od seba a potom sme nastúpili spolu aj na základnú školu. Medzi siedmou a ôsmou triedou sme boli v tábore, kde nám napadlo založiť kapelu. Ďuďo chodil od prvej triedy na klavír a ako všetci tínedžeri sme vtedy mali veľmi radi hudbu. My sme počúvali The Cure, Duran Duran, Depeche Mode, zbierali sme si obrázky kapiel z Brava, nahrávali sme si na kotúčové magnetofóny pesničky z rakúskeho rozhlasu O3 a hovorili sme si, že aj my by sme chceli mať kapelu.

​Založili ste Hexenšus a z neho potom vznikol Hex?
Hexenšus nás nazval vedúci v tábore, lebo sme búchali do umelohmotných kýbľov, spievali sme kadejaké pesničky, a on hovoril, že to znie strašne, že sme ako seknutie v chrbte – hexenšus. Neskôr skrátením toho slova vznikol názov Hex.

Hneď po tábore ste začali hrávať?
Ako ôsmaci sme začali okupovať pioniersku klubovňu. Ďuďo mal hračkársky synťák, v prvej zostave bol ešte Ďuďov bratranec Slimák, ktorý mal basu a gitaru. Už vtedy sme skúšali pesničky, ktoré skladal Ďuďo, žiadne prevzaté veci. U jeho suseda vo vchode sme nahrali štyri pesničky, ktoré sa začali šíriť po Bratislave. Znelo to niečo ako The Cure, ale spievané hatlaninou, neboli to ani slovenské, ani anglické texty. Počas strednej školy Ďuďo spoznal klávesáka Jožka Juričku, ten priniesol bubeníka Peťa Slameňa a ten zase gitaristu Fefeho. Ja som si vybral basgitaru a prvé skúšky sme zažili na chalupe u Ďuďových rodičov v lete 1989. V novembri prišla revolúcia, nechodilo sa do škôl a my sme cez deň skúšali, večer chodili na námestia. Prvý koncert sme mali vo februári 1990 v Dome kultúry Ovsište s kapelami Komorné kvarteto a Kosa z nosa.

Z Hexenšusu vznikla kapela, ktorá hrá už vyše 30 rokov. Ďuďo však potom vážne ochorel. Čo sa dialo v kapele?
Keď nám Ďuďo prvýkrát povedal, že má zdravotný problém, hovorili sme si, že to dá, že sa z toho dostane, veď je mladý a plný síl. Ešte aj posledné mesiace jeho života sme všetci dúfali, že sa veci budú zlepšovať. Keď sa jeho zdravotný stav začal komplikovať, oslovili sme nášho dlhoročného kamaráta Šarkana, aby začal s nami spievať v čase, keď sa Ďuďo počas liečby necítil dobre. Ďuďo koncerty miloval a my sme si povedali, že ich nebudeme rušiť, že pokračujeme ďalej tak, aby Ďuďo mohol ísť hrať kedykoľvek, keď mu to zdravotný stav dovolí. Neskutočne sa tešil na každé jedno hranie, niekedy spieval celý koncert alebo zaspieval iba tretinu koncertu, zvyšok odspieval Šarkan, ktorý už vtedy začal byť členom #hexfamily. Už vtedy nás naši fanúšikovia neskuto...