Film Meky, vytvorený z vašich výpovedí, klipov, skladieb aj dobových archívnych záberov, ste videli až v okamihu, keď už doň nebolo možné zasiahnuť. Čo vás v ňom najviac prekvapilo?
Že sa nenudím. Myslím, že som celkom objektívny a sebakritický, bol som zvyknutý na nejaké dvadsať- či štyridsaťminútové dokumenty, ale aby bol zaujímavý osemdesiatminútový film, to je taká zodpovednosť, ako keby vám niekto povedal, že máte natočiť dvoj- alebo trojalbum a naplniť ho kvalitnými piesňami. Takže keď sa to skončilo, bol som potešený, že hoci svoj príbeh poznám, nenudil som sa. Uľavilo sa mi, že je to o niečom, nielen o mne, ale tiež o konkrétnej dobe.

​Pre mňa osobne je jedným z veľkých bonusov filmu Meky comeback piesne Cesta zakázanou rýchlosťou, ktorú ste teraz znovu vydali v anglickej verzii ako She's Out Of Control...
Musím sa priznať, že ja sám som na túto anglickú verziu úplne zabudol a pripomenula sa mi veľmi zvláštne. Môj syn David, ktorý zvyčajne býva dosť zaneprázdnený, sa mi zrazu ozval z Londýna, kde žije a stále tam skúša s nejakými miestnymi kapelami, a začal hovoriť o tejto skladbe a ja som vôbec netušil, ktorá to je. Niekto mu na ňu poslal odkaz a David neveril, že sme niečo také niekedy nahrali, bol prekvapený a jeho spoluhráči si to nadšene púšťali ako skvele zahranú rockovú nahrávku. To ma dostalo, pretože viem, akej hudbe sa oni venujú. A tak som sa k tej piesni vrátil, aby som zistil, o čom je reč. Spomenul som si, že sme to vydali na anglickej verzii albumu Light Of My Life a povedal o tom Šimonovi. Jemu sa natoľko zapáčila, že ju potom bez môjho vedomia vo filme použil. Aj preto, že chcel niečo, čo nie je tak notoricky známe. A ja mám vďaka tomu nový singel z roku 1982.

Ešte mi napadá jedna vaša neznáma pieseň, ktorá by sa do filmu tiež hodila, spieva sa v nej: „Stojím tu na Václaváku, čakám na tvoj príchod, ľudia si ma obzerajú, už som si však zvykol...“
Tak to ste mi urobili radosť, myslel som si, že túto skladbu uznávam iba ja. Nahrali sme ju v roku 1986 a niekto ju ako pieseň o stretnutí naslepo komentoval ako úlet, lenže tá pesnička nie je len o rande, v skutočnosti v nej spievam hlavne o mojich dojmoch z demonštrácie na Václaváku, ktorú som tam zažil 24. augusta v šesťdesiatom ôsmom po príchode sovietskych vojsk. „U koňa“ sme vtedy mávali zraz s Katkou (spevákova manželka, pozn. red.) a ona vždy prišla o niečo neskôr. Ja už som mal trochu známejšiu tvár, takže som tam chodil pod koňom a ľudia ma naozaj okukovali, čo tam robím, odtiaľ tie verše, ktoré ste citovali. Potom tam spievam „Veľmi rád mám toto mesto, mám naň ,špeciálne spomienky‘ z čias, keď ešte Prúdy hrali, bol som chlapec malinký...“ A to je práve spomienka na august '68, ktorý som zažil ako šestnásťročný, preto je potom v piesni počuť, ako demonštranti spievajú refrén skupiny Prúdy z piesne Poď so mnou z roku '69. Keď sme to nahrávali, nemalo byť, samozrejme, zrejmé, o čom to je, ale pamätám si, ako...