Korunní princovia William aj Harry majú v kráľovskej rodine odlišné úlohy. Znamená to, že boli tiež inak vychovaní?

Keď bol Harry štvorročný chlapec, naťahovali sa raz s bratom v aute a keď im opatrovateľka povedala, aby sa upokojili a správali slušne, Harry vyhlásil: „Ja nemusím, pretože zo mňa kráľ nebude.“ Vtedy sa všetci čudovali, odkiaľ to má, ale toto je už klasická historka a dôkaz o stereotypoch v kráľovskej rodine, ktoré výchovu oboch detí narušili. Vo svojej knihe upozorňujem, že jadro súčasného sporu má počiatok už v ich detstve a ako červená niť sa dá sledovať aj v priebehu ich dospievania. Keby bol človek cynik a držal stranu Harrymu, pokojne môže povedať, že Williamovi zabehnutý systém vyhovuje jednoducho preto, že on je prvorodeným dedičom trónu – pre náhradníka je to však všetko komplikovanejšie. Niektorí ľudia sa pri otázke rozkolu medzi bratmi napríklad domnievajú, že Meghan Marklová (manželka princa Harryho, s ktorou sa pred dvoma rokmi po rozkole s kráľovskou rodinou odsťahoval najprv do Kanady, potom sa presunuli do USA, pozn. red.) k Buckinghamskému palácu nikdy ani patriť nechcela. Ja som však presvedčený o tom, že do Británie prišla kvôli tomu, aby tu ako súčasť kráľovskej rodiny uspela.

To sa jej však po svadbe s Harrym nesplnilo, však?

Nemyslím, že by si Meghan Marklová niekedy priala neuspieť. Je však možné, že až po príchode do Británie zistila, že v kráľovskej rodine naozaj neuspeje. Zistila, že v systéme kráľovského nástupníctva nikdy nemôže Kate Middletonovú (Catherine, vojvodkyňa z Cambridge, je manželkou prvorodeného princa Williama, pozn. red.) tromfnúť, pretože ten systém je už jednoducho tak nastavený. Ona bola so svojou náhradníckou rolou rovnako nespokojná ako Harry. Nezabúdajme však, že princ Harry bol veľmi dlho lojálnym náhradníkom. Ešte keď sa William a Kate v roku 2011 brali, bol so svojou úlohou tretieho úplne spokojný.

Archív HN

​Vaša kniha má podtitul Bitka bratov. Keďže bitka zrejme aj cez oceán pokračuje – ktorý z bratov v nej momentálne vyhráva?

Bitka naozaj pokračuje

a svojím spôsobom v nej vyhrávajú obaja. Pokiaľ ide o život britskej kráľovskej rodiny a plnenie povinností, určite vyhráva William. On robí správnu vec, robí ju veľmi úspešne, a nezabúdajme v tejto súvislosti na kúzlo jeho manželky Kate, ktorá je nesmierne dôležitou súčasťou Williamovho pôsobenia na verejnosti – teraz aj do budúcnosti. Ak však ide o slobodu, ktorú, naopak, našiel Harry, musím povedať – a nedokážem v tomto nikomu straniť –, že aj on si svoj úspech užíva. Je vo svojom exile rozhodne úspešnejší, než napríklad kráľ Eduard VIII., ktorý abdikoval v roku 1936. Ten síce odišiel za ženou, ktorú miloval, ale hodnotám a pravidlám kráľovskej rodiny sa paradoxne až do konca svojho života podriaďoval – rozhodne teda v oveľa väčšej miere ako dnes Harry. Harryho osobná rebélia proti obmedzujúcim pravidlám života v kráľovskej rodine je samostatný príbeh. Napätie medzi oboma bratmi je vlastne boj medzi láskou a povinnosťou, a asi aj tým tento kráľovský príbeh oslovuje aj ostatných.

Tým, že sa Harry zriekol svojich kráľovských povinností, prišiel aj o nárok na policajnú ochranu, ktorej sa však ešte nedávno dovolával. Tento rozpor tiež asi veľa ľudí zaujíma, a nielen v Británii.

Pokiaľ Harry naznačuje možnosť súdnej žaloby, ktorou by si...