Každý medicínsky odbor má nejaké boľavé miesto. Čo trápi transplantológiu?

Jednoznačne nedostatok kvalitných orgánov na transplantáciu. Napriek tomu, že darcovský program je u nás na špičkovej úrovni a počty transplantácií sú skutočne výborné, nemôžeme transplantovať všetkých, ktorí by to potrebovali. V prípade transplantácií obličiek, čo je môj odbor, získavame 60 percent orgánov od starých zosnulých darcov. Väčšina z nich má aj nejaké komorbidity, teda pridružené choroby, ako je vysoký krvný tlak, cukrovka a podobne, takže ich obličky nemajú takú kvalitu ako od mladších darcov. Preto by sme boli radi, aby si verejnosť a hlavne pacienti s ochorením obličky uvedomili, že hoci transplantácia orgánu od zosnulých darcov je u nás dostupná, v prípade obličiek by mali hľadať vhodných darcov predovšetkým vo svojom okolí a rodine, teda zdravých živých darcov. Tieto transplantácie totiž poskytujú dlhodobo lepšie výsledky. Vďaka tomu, že transplantačný program je u nás dobre rozvinutý a dostupný, podstupujú pacienti opakované náhrady orgánov. V prípade obličiek sa to týka asi 20 percent chorých, teda každého piateho. Cieľom je transplantovať čo najviac pacientov, ale robiť čo najmenej opakovaných transplantácií, po ktorých vymenený orgán po čase zlyhá, pretože nemá potrebnú kvalitu, a je nutné ho znovu nahradiť.

Archív HN

​

Predpokladám, že keby ste vyberali len tie lepšie orgány od zdravších a mladších darcov, čakacie doby na transplantáciu by sa enormne predĺžili, však?

Presne tak. Čakacia doba by nebola rok, ale napríklad desať rokov a mnoho chorých by sa nového orgánu vôbec nedožilo. Na podobnom princípe je založená transplantológia v Amerike, kde chcú mať čo najlepšie výsledky, ale ide to na úkor počtu transplantácií, respektíve čakacej doby, ktorá je extrémne dlhá. V európskom koncepte, ktorý funguje napríklad vo Francúzsku, v Španielsku a u nás, sa transplantuje veľa, ale niekedy s vedomím, že štepy nemusia fungovať tak dlho. Oblička od darcu, ktorý je mladší, vydrží pokojne 20 rokov, ak je darca starý, potom desať rokov, často aj menej.

Pýtate sa pacientov, či požiadali svojich príbuzných o darovanie orgánu?

Každého pacienta, ktorý je zaraďovaný na čakaciu transplantačnú listinu alebo prichádza do transplantačného centra na vyšetrenie, sa na to pýtame. Hovoria o tom s nimi už lekári v ambulanciách nefrológie (odbor zaoberajúci sa diagnostikou a liečbou chorôb obličiek, pozn. red.) a na dialýze, teda ešte predtým, než sa ako pacienti dostanú k nám. Čakal by som, že najbežnejšie darcovstvo bude vo vzťahu rodič – dieťa. Problémom však je, že starší pacienti obvykle už žiadnych rodičov nemajú, alebo ich majú veľmi starých a chorých. Ale niekedy sa pacienti len domnievajú, že by ich rodičia neboli vhodnými darcami, preto ich ani neoslovia. Ak taký človek nie je vyšetrený, nemôžeme povedať, že by nebol vhodným darcom. Pretože my vieme transplantovať obličky aj od babičiek, ak sú v dobrej kondícii....