Medzi veľké hrozby pre životné prostredie patrí okrem globálneho otepľovania aj znečistenie chemickými látkami, ktoré vo veľkom produkujeme. V čom spočíva ich hlavné nebezpečenstvo?
V tom, že sú nenápadné. Znečistenie planéty pôsobí jednak na planétu ako takú, čím prispieva ku globálnym zmenám, jednak však má tiež zásadný vplyv priamo na človeka, čo je vec, ktorú si často neuvedomujeme. Dennodenne sme vystavení chemickým koktailom, a to iba preto, že máme radi nové a užitočné materiály, jednoduché hygienické prostriedky alebo superfunkčné zubné pasty a kozmetiku. V domácnosti používame teflónové panvice, vďaka zhášačom horenia len tak nevyhoríme, ale platíme za to daň, pretože sme vystavení všetkým týmto látkam, ktoré nás ovplyvňujú.
Máme teda nejakú predstavu o tom, koľko je v životnom prostredí chemických látok?
Nie. Zo stotisíc chemikálií sa totiž vytvorí ďalších niekoľko stotisíc, pri ktorých občas vieme predpovedať, ako sa budú v prírode meniť vplyvom UV žiarenia alebo činnosti baktérií, ale väčšinou o nich nevieme nič.
Ako sa vlastne z organickej látky stane znečisťujúca látka alebo polutant?
Jednoducho. Polutantom sa stane látka, ktorá sa vyrába vo veľkom množstve, vykazuje
nejakú formu toxicity, hromadí sa v organizmoch a zle sa v prírode rozkladá. To sú základné pravidlá, na ktoré by sme si mali dávať pozor. Keď totiž ročne vyrobíme niekoľko tisíc ton jednej látky, hoci len trochu toxickej, zato ťažko sa rozkladajúcej, stane sa nám z nej polutant znečisťujúci životné prostredie. Ten potom začneme sledovať a o niekoľko (niekedy až desiatok) rokov sa nám dostane do legislatívy. Jeho výroba sa začne obmedzovať a my si ho potom nahradíme niečím iným.
Máte nejaký konkrétny príklad?
Presne toto sa deje napríklad s brómovanými zhášačmi horenia (látky bežne pridávané do rôznych materiálov, pretože spomaľujú horenie, a tým predchádzajú požiarom, pozn. red.). Keď sa zistilo, že konkrétne brómované bifenyly sú nebezpečné, pretože sa kumulujú v živých sústavách a ich koncentrácia v tele je neskôr toxická, boli zakázané. V tom okamihu sa teda medzi dve benzénové jadrá vložil kyslík a takto sa vyrábali brómované difenylétery, ktoré sa veselo používali ďalej. Dnes už je niekoľko skupín z týchto difenyléterov tiež zakázaných, pretože sa o pár rokov napodiv ukázalo, že sú tiež nebezpečné. Takže sa vyrábajú ďalšie a ďalšie, ktoré už nemajú také pravidelné štruktúry, sú trochu odlišné, ale stále je to ten istý príbeh.
Kde všade tieto zhášače horenia nájdeme?
Práve brómovaným zhášačom horenia sme vystavení úplne všetci a všade. Máme ich plnú domácnosť. Sú v kobercoch, čalúneniach, plastoch, izolácii káblov alebo elektronike. Matrace, na ktorých spíme, sú nimi vyložene napumpované, a to preto, že ich len tak nezapálime, a teda nezhoríme. Zaujímavé však je, že sa to nepáči ani hasičom, ktorí potvrdzujú, že pri požiaroch nikdy nebolo toľko upálených, ako je dnes udusených. Veci, v ktorých sú zhášače, totiž síce nehoria, zato však neskutočne tlejú.
Ako je možné, že sa v nás chemikálie z brómovaných zhášačov horenia usadzujú? Nie sú prchavé, takže nemajú možnosť vyparovať sa a človek ich nevdýchne...
Je pravda, že tieto látky nikdy prchať nemali, bohužiaľ sa však ukazuje, že ich ľahko nájdeme v prachu v domácnostiach, pretože vo finále prchá všetko. Materiály sa vplyvom opotrebenia aj odierajú a presne tak vznikajú prachové častice, ktoré dýchame, a chemikálie sa v nás usadzujú.
A čo nám konkrétne tieto brómované zhášače horenia spôsobujú?
Všeobecne sa pri nich predpokladá – a pri niektorých sa to už dokonca vie –, že sú to takzvané endokrinné disruptory...
Zostáva vám 85% na dočítanie.