StoryEditor

Čo by ste o autizme mali vedieť: Všetci máme črty typické pre autizmus, tvrdí neurofyziologička

01.05.2022, 00:00
Autor:
Dan HimičDan Himič
„Je veľmi dôležité robiť včasné odhalenie signálov, ktoré neskôr povedú k autizmu. Neexistuje na každé dieťa jeden meter. Každé dieťa je iné a vyžaduje si cielenú intervenciu,“ tvrdí neurofyziologička.

Autizmus je vlastne spektrum porúch. Je to choroba?

K poruchám autistického spektra možno pristupovať z dvoch pohľadov. Porucha autistického spektra je diagnóza zaradená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, má svoj kód a má svojho casemanažéra (prípadového manažéra – pozn. red.) – lekára psychiatra, ktorý sa o deti a dospelých s autizmom stará. Na druhej strane je to veľmi široké spektrum porúch s rôznymi prejavmi. Ako keby sa rozplýva do normálnej populácie, samozrejme, sú kritériá, ktoré presne určujú, kde tá hranica je, či je to už porucha alebo širší autistický fenotyp (súhrn všetkých dedičných vonkajších znakov a vlastností organizmu – pozn. red.). Širší autistický fenotyp s autistickými charakteristikami môže mať veľa ľudí v populácii, ale nespĺňajú kritériá na diagnózu, čiže nie sú chorí. V podstate všetci máme viac alebo menej čŕt typických pre autizmus, niekto je veľmi nespoločenský, niekto je detailista alebo je citlivý na zmyslové podnety – nemá rád, keď sa ho dotýkajú...

Archív HN

​Lenže pri chorobe si zvyčajne myslíme, že sa dá vyliečiť, resp. aspoň liečiť. Mnohí ľudia si myslia, že autizmus sa dá vyliečiť. Je to možné?

Nedá sa, autizmus je celoživotná porucha. Je však pravda, že závažnosť príznakov sa môže počas života meniť, niektoré charakteristiky sa oslabujú, iné, naopak, zvýrazňujú. Každý jedinec s autizmom má svoje osobnostné charakteristiky, keďže sme vyskladaní z génov svojich predkov a máme vrodené prednosti a slabosti. K nim pribudnú autistické črty, tie sa môžu meniť v závislosti od faktorov prostredia, v ktorom sa dieťa vyvíja. Správnymi prístupmi sa dajú prejavy autizmu ovplyvniť. Dnes už máme na dôkazoch založené intervenčné postupy, ktoré môžeme nazvať liečbou. Nie sú to tabletky, ale terapeutické postupy, ktoré pomáhajú pochopiť pravidlá života v majoritnej spoločnosti, aby do nej deti s autizmom zapadli, mohli sa vzdelávať a zamestnať. Samozrejme, nie každý jedinec s autizmom reaguje na intervenciu rovnako a nie každý môže chodiť do školy a práce.

Od čoho to závisí?

Záleží na závažnosti príznakov, intelektovej kapacite a či dokáže používať jazyk a závisí to aj od toho, aké má adaptívne správanie – ako sa dokáže adaptovať na život v spoločnosti. My nechceme deti s autizmom meniť, chceme ich však prijať do spoločnosti, naučiť ich sebaovládaniu a sebestačnosti, aby dokázali v spoločnosti využiť svoje silné stránky. Aby človek s autizmom nebol doživotne odkázaný na to, že mu mama šnuruje topánky.

Medzi ľahké formy autizmu patrí Aspergerov syndróm. Títo ľudia často žijú normálne, iba v niektorých situáciách okoliu pripadajú trochu čudní. Oni si svoju odlišnosť uvedomujú a neradi sa tým chvália.

Nemusia mať diagnózu, to nie je povinnosť.

Kedy sa rodič dostane s dieťaťom na diagnostiku?

Máme skríningové nástroje, ktoré rodič vypĺňa u pediatra, a ak dieťa dosahuje skóre pre podozrenie na poruchu autistického spektra, tak je odporúčaná diagnostika.

Lenže pediatri často príznaky u dieťaťa buď prehliadnu, alebo povedia rodičom, že to „prejde“.

Primárni pediatri majú veľa práce, lebo na Slovensku ich je málo a veľa ich je v dôchodkovom veku. V rámci preventívnych prehliadok posudzujú veľa iných škál, musia deti očkovať, okrem toho liečiť choré deti a tak ďalej.

Dajme tomu, že dieťa má dva roky, začína rozprávať a zrazu sek – prestane. Nemá očný kontakt, nereaguje na meno a...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
18. máj 2022 04:26