Šesťdesiatiny, ktoré oslávite v lete, vraj veľmi neriešite, ale oslavy úplne odbiť nemôžete. K tridsiatim rokom sólovej kariéry vás vydavateľstvo podnietilo k platni zaznamenávajúcej vaše symfonické turné.

To je fakt, k platni potrebujem vždy postrčiť. A tiež ma nabádali, aby som urobil nejaký megakoncert, ale do toho sa mi vôbec nechce a ani ho neurobím. Pretože mať megakoncert znamená, že v okruhu miesta jeho konania zhruba pol roka nemôžete vôbec koncertovať. A mňa koncertovanie zo všetkého, čo robím, baví úplne najviac. A aby som si teraz, po dvoch rokoch absťáku, keď sme nemohli skoro vôbec jazdiť na turné, povedal, že to akože vydržíme a dáme len ten jeden veľký koncert, ktorý sa, úplne na rovinu, navyše ani nemusí podariť, to sa mi fakt nechce. Takže namiesto megakoncertu bude takzvané LX tour.

LX?

Áno, čítajte ako starí Rimania. To vymyslel môj syn Jonáš, keď k turné vymýšľal grafiku, pretože šesťdesiatka mu, celkom oprávnene, nepripadala veľmi sexi. Vyzerá to na šesť koncertov, kam určite dorazí množstvo senzačných ľudí, ale pre istotu som si nejakých výslovne pozval. Napríklad kapelu famóznej pesničkárky Šárky Adámkovej Sarah & The Adams alebo Cold Lics, čo je skvelá Jonášova skupina, a tiež Ivan Hlas Trio. To je pre mňa úplne zásadný moment, pretože to, ako sa píšu pesničky, som sa učil od Beatles, Rolling Stones a Boba Dylana, ktorí o tom nevedia a nikdy sa to asi nedozvedia, a potom od Ivana Hlasa, ktorý o tom, samozrejme, vie. Od neho som sa naučil, ako pri písaní textov správne zaobchádzať s jazykom. Pretože keď som mal sedemnásť, vôbec som neveril, že sa rocková muzika dá robiť po česky.