V Národnom ústave duševného zdravia šéfujete Centru epidemiologického a klinického výskumu závislostí. Okrem iného sa venujete aj závislosti od nikotínu. Vy sám ste niekedy fajčili?
Fajčiť som skúšal ešte v siedmej triede na základnej škole. Bol to ojedinelý pokus, pretože mi fajčenie nechutilo a bolo mi z cigariet zle. Odvtedy som už fajčiť nikdy neskúšal a zostal som celoživotným nefajčiarom. Táto historka sa odohrala v čase, keď sa takmer každý z mojich spolužiakov tváril, že nie je nič prirodzenejšie ako fajčenie cigariet. Fajčenie bolo spoločensky oveľa tolerovanejšie, fajčilo sa na pracoviskách, v kanceláriách – bez ohľadu na kolegov nefajčiarov. Cigareta v ústach bola bežným doplnkom hlavných postáv v mnohých filmoch. U nás aj v zahraničí. To sa v posledných desaťročiach razantne zmenilo. Najmä Amerikou prešla vlna „denormalizácie fajčiarstva“, keď fajčenie vo filmoch alebo v seriáloch prakticky vymizlo. Keď si však všímam nové filmové produkcie, zdá sa, že to zase poľavuje.
Cigarety boli nevyhnutným doplnkom v rôznych kriminálkach, ale nielen v nich. Napríklad taký Jean-Paul Belmondo v komediálnom filme Muž z Acapulca má cigaretu alebo cigaru v ústach skoro stále. Špecifická je v tomto ohľade Škandinávia, cigarety veľmi nevidíte, ale napríklad v obľúbenom krimi seriáli Most si hlavná hrdinka Saga Norénová neustále dáva do úst žuvací tabak.
To nie je žuvací tabak, ale vlhčený tabak vo vrecúškach, takzvaný snus. Vkladá sa pod pery a nikotín sa vstrebáva cez ďasná. Mimochodom, práve snus je veľmi zaujímavý kultúrny fenomén v rámci tabakových závislostí. A to aj pre spoločenské a predovšetkým zdravotné efekty, ktoré snus má. Neviem, či ste v tomto ohľade počuli výraz „švédska skúsenosť“.
Priznám sa, že nie. O čo ide?
Priemerný výskyt fajčiarov cigariet v krajinách EÚ je plus-mínus 25 percent. Vo švédskej populácii je však oveľa nižší, v súčasnosti len okolo piatich percent. To však neznamená, že by Švédi boli voči tabaku a závislosti od nikotínu odolnejší. Proste zhruba ďalších dvadsať percent populácie holduje namiesto fajčenia práve snusu. Tento trend je možné vo Švédsku pozorovať od sedemdesiatych rokov, keď tam vlhčený tabak začal byť na vzostupe, predovšetkým vďaka profesionálnym športovcom, hlavne hokejistom. Vdychovaný decht z cigariet im prirodzene znižoval kapacitu pľúc a výkon, oproti tomu samotný nikotín môže popri zlepšení pamäti a kognitívnych schopností vylepšovať aj postreh a nabudenie. Zrejme to bola príčina, prečo sa medzi hokejistami snus tak presadil. Oni boli vzor, preto...
Zostáva vám 85% na dočítanie.