Prečo vlastne musíme spať? Veď z evolučného hľadiska je spánok nevýhodný – vtedy totiž neprijímame potravu, nevykonávame žiadne činnosti a mnohé spiace živočíchy sú v prírode vydané napospas predátorom. Veď sa aj hovorí – dlhý spánok, krátky život. Akoby nás spánok oberal o čas, ktorý by sme mohli tráviť inak. Napriek tomu všetci spia. Takže znova vyvstáva otázka: Prečo vôbec spíme?
Záhadný spánok
„Určite sa nedá povedať, že o spánku vieme všetko, hoci veda ide prudko dopredu,“ hovorí neurologička MUDr. Katarína Klobučníková, PhD. (52), z I. neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Čo teda o spánku vieme? Vieme, že spia všetky organizmy, a jednoznačne sa dá povedať, že spánok je veľmi dôležitý pre mozog.
„Ukazuje sa, že počas spánku dochádza k upevňovaniu niektorých nervových spojení, upevňujú a triedia sa pamäťové stopy,“ vysvetľuje Klobučníková. Lenže spánok sa vyskytuje aj pri organizmoch, ktoré mozog nemajú, ako sú napríklad medúzy či červy.
„Spánok teda celkom iste neslúži len mozgu, aj keď nervový systém z neho veľmi profituje. Vedci sa domnievajú, že hlavná funkcia spánku je metabolická. Telo má vďaka striedaniu spánku a bdenia možnosť oddeliť a realizovať chemické procesy, ktoré by nemohli prebiehať súčasne,“ približuje psychologička Jana Kopřivová, ktorá skúma spánok a biologické rytmy v Národnom ústave duševného zdravia.
Inak povedané, spánok ovplyvňuje aj to, akú máme nasledujúci deň náladu, akí sme pozorní, ako sme schopní riešiť problémy a čo si pamätáme. No spánok má vplyv napríklad aj na imunitu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.