Akútny zápal je rýchla obrana nášho tela. Medicína k zápalom pristupuje ako k patologickému procesu, ktorý je potrebné okamžite liečiť. Platí to tak vždy?

Nemyslím si, že moderná medicína má vždy snahu každý zápal tlmiť a zastaviť. Akútny zápal je veľmi dôležitou a prirodzenou reakciou na akékoľvek poškodenie organizmu, nech už ide o infekciu, traumu, alebo lokálne pôsobenie vysokej či nízkej teploty, chemických látok či radiácie. Zápal môže niekedy vyvolať aj nesprávne regulovaný imunitný systém, napríklad pri autoimunitách (pri autoimunitných ochoreniach útočí imunitný systém proti vlastným tkanivám a orgánom, pozn. red.) alebo alergiách. V počiatočných fázach infekcie je zápal nevyhnutný pre aktiváciu imunitných buniek a ich prísun do ložiska poškodenia. Bez zápalu by sme sa neboli schopní brániť ani proti neškodným mikroorganizmom. Tlmiť zápal je nevyhnutné vtedy, keď dochádza k poškodeniu vlastného tkaniva nadmernou aktiváciou imunitných buniek. Použitie protizápalových kortikoidov je doporučené a bezpochyby účinné napríklad pri ťažkom priebehu ochorenia covid-19, vo väčšine prípadov sa však neodporúča pri ľahkých a stredne ťažkých formách. Tam môže zbytočne potlačiť obranyschopnosť, a prípadne u niektorých jedincov aj stav zhoršiť.

Posilňujeme svoje zdravie s každým vyliečeným zápalom?

Do určitej miery to snáď platí. V prípade prekonaných infekcií vznikajú pamäťové T- a B-lymfocyty, sú to biele krvinky, ktoré po odznení imunitnej odpovede pretrvávajú v postihnutom tkanive, krvi, lymfatických uzlinách alebo v kostnej dreni a zodpovedajú za to, aby ďalšie stretnutie s infekčným agensom (choroboplodný zárodok, pozn. red.) vyvolalo rýchlejšiu a intenzívnejšiu odpoveď. Naviac, v posledných rokoch sa ukázalo, že aj bunky prirodzenej imunity, považované dlho za primitívnejšie oproti lymfocytom, napríklad makrofágy alebo NK bunky (tzv. prirodzení zabíjači, pozn. red.), majú tiež schopnosť po opakovanom stretnutí s infekciou zlepšovať svoje vlastnosti.