Na to, že máte len dvadsaťštyri, je toho za vami profesijne veľa. Vždy ste boli plný nápadov, vždy ste vedeli, čo chcete robiť?

Áno, odmalička som veľmi hyperaktívny a dôsledný. Ja som totiž už v detstve chcel byť dospelý, preto som sa neustále zahŕňal rôznymi projektmi a stále som na niečom pracoval. A, vďakabohu, aj mi to ostalo.

Škola aj polícia ho odpísali ako kriminálnika a príživníka. Úspešný príbeh Patrika Banga vyvracia stereotypy

Prečo ste chceli byť dospelý?

Chcel som s dospelákmi hovoriť na ich úrovni. Iritovalo ma, keď niekto potreboval spomenúť, že mám len toľko a toľko rokov, že som ešte len tínedžer, lebo ja som sa tak vo vnútri vôbec necítil a hnevalo ma, keď som si uvedomil, že si asi budem musieť počkať niekoľko rokov, kým ma ľudia budú brať vážne. Netrvalo to však dlho a tuším od šestnástich-sedemnástich som už ten rešpekt, prináležiaci dospelému človeku, mal. Vlastne, keď si to tak zosumarizujem, dosť skoro sa mi podarilo prekonať generačnú priepasť medzi mnou a staršími kolegami. Potom som bol chvíľku spokojný, no a teraz sa mi dosť často stáva, že mi chýbajú detské časy (smiech).

Obliekate sa excentricky a zároveň elegantne. Čo je za tým?

Ja som sa odmalička obliekal tak seriózne. Už ako tretiak na základke som každý deň nosieval košele a kradol som svojmu dedovi kravaty zo skrine, ktoré mi boli niekedy síce až po kolená, no nosil som ich veľmi rád. Učiteľky sa ma vždy pýtali, či idem po škole na svadbu (smiech).

Neuťahovali si z vás vtedy spolužiaci pre vašu výraznú vizáži?

Už v detstve som bol veľmi papuľnatý a vedel som si povedať svoje, takže vždy, keď mi niekto povedal niečo výsmešné, reagoval som pohotovo a nakoniec som urazil toho druhého ešte viac (smiech). Samozrejme, deti vedia byť k sebe veľmi zlé a nie každé dieťa sa vie tak pohotovo brániť, ako som to našťastie dokázal ja. „Ty si na mňa nebudeš dovoľovať,“ a bolo. Takisto za mnou stáli učitelia a nikdy ma nikto vyslovene nešikanoval. To by som so svojou temperamentnou povahou ani nedopustil. Najradšej ma tuším mala moja učiteľka dejepisu, ktorá bola tiež posadnutá módou a extravaganciou, a tak si mala azda konečne s kým pokecať.