Umelá Inteligencia Aireen už vie upozorniť na začínajúcu cukrovku. Vy spolupracujete na umelej inteligencii Neurona, ktorá bude pomáhať pri včasnej detekcii tzv. neurodegeneratívnych ochorení. Takže umelá inteligencia už úspešne dobýja aj pole medicíny!

Je to logické. Nie som počítačový expert, ale lekár, a tak to skúsim opísať z tohto uhla pohľadu. Keď hovoríte o cukrovke, tou trpí nielen u nás, ale po celom vyspelom svete obrovské množstvo ľudí (celosvetovo cukrovkou trpí už vyše pol miliardy ľudí, v ČR lekári hovoria takmer o milióne ľudí a prognózy sú neutešené, slovenské štatistiky hovoria o vyše 355-tisíc diabetikoch, pozn. red.). V našom prípade hovoríme o takzvaných neurodegeneratívnych ochoreniach, medzi ktoré patrí napríklad Alzheimerova choroba ako jedna z najčastejších chorôb u nás (alzheimer trápi každého desiateho človeka vo vekovej skupine 65 rokov, vo veku 80 rokov už je to každý piaty človek, a v 90 rokoch dokonca každý druhý, pozn. red.). Úzko súvisí s vekom a dala by sa vnímať svojím spôsobom ako akási daň za dlhovekosť. Zjednodušene povedané, že tým, ako starneme, je väčšia pravdepodobnosť, že sa tejto choroby dožijeme. Samozrejme, existujú potom aj niektoré ďalšie riziká. Medzi ne patrí aj nedostatočné trénovanie mozgu. Keď napríklad niekto ide do dôchodku, nie je aktívny, nečíta, len pozerá televíziu. Aj takáto nedostatočná duševná aktivita môže mať vplyv na vznik choroby. Ďalšími rizikami je preukázateľne aj nedostatočná fyzická aktivita, prekonané úrazy hlavy v minulosti alebo vysoký krvný tlak a cukrovka.

Fascinujúca genetika: Ako sa dedí stres, obezita a ako funguje medzigeneračná pamäť?

O akých počtoch pacientov hovoríme?

V súčasnosti touto chorobou trpí v Česku asi 120-tisíc ľudí, na Slovensku asi 50-tisíc, a s tým, ako populácia starne a priemerne sa dožívame vyššieho veku, existujú prognózy, že sa do roku 2030 nielen u nás, ale celkovo vo svete počet chorých zdvojnásobí. A kam tým mierim? Práve k využitiu umelej inteligencie a sofistikovaných počítačových systémov v medicínskej diagnostike. Tá, samozrejme, v prípade neurodegeneratívnych ochorení existuje, ale súčasné metódy sú pomerne časovo, organizačne aj finančne náročné. Patrí medzi ne napríklad vyšetrenie mozgovomiechového moku, magnetická rezonancia alebo pozitrónová emisná tomografia (PET). Nie je v silách lekárov a ani v možnostiach financovania zdravotníctva, nákladné vyšetrenia, ako je napríklad PET, robiť plošne a opakovane. Jednoducho si tieto vyšetrenia nemôžete dovoliť u každého, kto má napríklad iba nejaké podozrenie, že by mohol na takú chorobu ochorieť. Ide o to, vytvárať