Tento rozhovor sme dlho plánovali a napokon sa nám podarilo dohodnúť sa až „vďaka“ covidu, ktorý vám skrížil plány a pripútal vás k domovu. Ste veľmi zaneprázdnená a v seriáli Nemocnica ste v podstate v každej epizóde. Keď vypadnete, nie je to pre nakrúcanie priveľká komplikácia?

Veľká nie, veď každý je nahraditeľný, ale komplikácia to je. Práca v tomto seriáli si možno nevyžaduje až taký veľký herecký kumšt – ak pravdaže nejde o scény, v ktorých sa niečo deje, moja postava rozpráva a niekam posúva dej – ale zato si vyžaduje veľa mojej prítomnosti. Ak Nemocnicu sledujete, tak určite viete, že scénický výtvarník Paľko Andraško nám postavil geniálnu scénu. V štúdiu sú presklené steny a ja dávam klobúk dolu pred režisérom, ktorý sa v tej scéne naučil pohybovať s kamerou. Vôbec to nie je sranda, pretože keď sa povedzme niečo deje v jednom priestore, tak je vidno aj recepciu, a musím tam byť stále, aj keď obraz nie je môj. Takže je ma tam veľa, aj keď som často len druhý či tretí plán. Všimnite si, že aj druhé či tretie plány hrajú v Nemocnici celkom známi herci. Tak to má byť.

Ako to presne myslíte?

Vždy, keď som sa pozerala na divadelné predstavenie a vo vedľajšej úlohe sa objavil brutálne zlý herec, rušilo ma to. Bola som naštvaná, že to divadlo dovolilo, pretože je to skrátka tak, že inscenácia sa hodnotí podľa toho najslabšieho článku. Tak to je aj vo veľkých dôležitých divadlách, napríklad v Londýne. Béčkové úlohy hrajú tí najlepší herci. Aj preto sa v Nemocnici cítim tak dobre. Aj vedľajšie úlohy hrajú výborní herci.

Aká je vrchná sestra Valika, ktorú hráte v Nemocnici? Z akých ingrediencií je namiešaná?

Seriál vzniká za pochodu a ja si už úplne presne nepamätám, ako to bolo postavené na samom začiatku.