Keď ste sa s Karolom zoznámili, ešte nebol známy spevák. No v zahraničí už vystupoval, však?
Áno, v osemnástich odišiel s jednou kapelou do Nemecka. Myslím si, že tam vystupovali niekde na lodi. A keď sme sa spoznali, po pol roku odišiel s inou kapelou na deväť mesiacov do Švédska. To bolo niekedy okolo roku 1969. Myslím si, že vystupovali niekde v bare.
Jazdili ste za ním?
To nešlo, pretože som ešte nebola jeho manželkou. Len sme si písali a telefonovali.
A keď sa vrátil zo Švédska, už spieval aj doma?
Nie, odišiel ešte do cudziny s orchestrom Juraja Velčovského. Medzitým tu však nahral svoju prvú pesničku Uber pary (oficiálny názov Nálady, z amerického originálu Sugar, Sugar, pozn. red.). Hneď sa z nej stal hit. Myslím si, že vyšla na malej platni. A spieval ju aj v televízii.
Čo vás na ňom vtedy najviac zaujalo?
Bol veselý a usmievavý, stále dobre naladený. S každým sa hneď skamarátil. Vždy keď mal nejakú kapelu, tí muzikanti chodili aj k nám domov.
Čo ste vtedy robili?
Chodila som na učňovku a učila som sa za predavačku. Potom som niekoľko rokov robila strednú školu pre pracujúcich. Lenže som prišla do druhého stavu, a tak som ju prerušila. Vlastne sme sa museli vziať, pretože som čakala Danku. Až keď mala dcéra šesť alebo osem rokov, dorobila som si maturitu v odbore obchod.
Ďalšie deti ste nechceli?
Chceli, ale akosi sa to nedarilo. A potom
Zostáva vám 91% na dočítanie.
