Ako by ste charakterizovali váš štýl kapitánky v zábavnej šou – bude to o stratégii alebo spontánnom chaose?

Myslím si, že v mojom prípade bude kapitola kapitánovania naozaj aj o spontánnom chaose. Vždy, samozrejme, záleží na otázke a skvele napísaných odpovediach, ktoré vás dovedú k iným zákutiam – takým, ktoré by ste možno na začiatku ani netipovali. Veľmi záleží aj na tom, kto je v danom diele môj spolusúťažiaci, pretože každý človek má inú energiu, každému vyhovuje iný štýl komunikácie a s každým partnerom dokážete vytvoriť iný spôsob humoru. Momentálne ma na tom fascinuje asi najviac to, že každý diel je pre mňa úplne špecifický. Vždy tam mám niekoho iného a snažíme sa na seba napojiť, dať hlavy dokopy a spolu vtipnou formou prísť na to, aká by pravdepodobne mohla byť správna odpoveď.

A akou ste „kapitánkou“ v živote? Máte doma na chladničke rozpis, kto má kde kedy byť, alebo sa vám to robiť nechce a potom nastávajú prekvapenia a prichádza adrenalín?

Tiež spontánny chaos, ale s manželom sa nezaobídeme bez zdieľaného kalendára, do ktorého si píšeme, kto má kedy predstavenie, kto má kedy prácu. Samozrejme, kým sme nemali detičky, bolo to jedno. Ale teraz, keď ich máme, musíme to mať vo veľkom poriadku a pravidelne si kalendár kontrolujeme a dopĺňame, aby nám to fungovalo, aby sme sa vedeli prestriedať pri deťoch.

Takže váš život je už pomerne „riadený“?

Môj životný štýl je asi taký, že zbytočne nelipnem na veciach, ktoré nie sú až také podstatné, snažím sa žiť pohodovo, v pokoji, nestresovať sa. A hlavne som sa po toľkých rokoch v našej brandži naučila, že keď mám večer vystúpenie v Prešove, nemôžem o 6.00 ráno točiť v Bratislave. Takéto amatérske chyby som kedysi robievala. Za tie roky sme obaja s Miškom vycvičení. Musíme si vždy pozrieť, kde sa odohráva predstavenie, talkšou alebo nejaký event, mať odhad a nechávať si vždy aj rezervu na oddych a na prípravu. Manažment je v celej našej rodine kľúčový.

Čo si myslíte o sebe ako improvizátorke? Ste majsterka situačného slovného humoru? Skromnosť nabok...

To neviem, ale začala by som asi tým, že ma to veľmi baví. Od detstva mi bol blízky spontánny humor, ktorý je o správnom načasovaní a o správnom výbere slov. Vždy som mala okolo seba veľmi vtipných ľudí a potom, keď som sa zoznámila s Miškom, ktorého „latka“ slovného humoru je až niekde vo vesmíre, som pochopila, že mi je to bližšie ešte viac.