Inflácia bola na Slovensku v marci vyššia ako priemer eurozóny. Slovenské ceny medziročne rástli o 14,8 percenta, kým v eurozóne o 6,9 percenta. Ako je možné, že sme na dvojnásobku tohto priemeru?
Celková inflácia v eurozóne je ťahaná predovšetkým potravinami, alkoholickými nápojmi a tabakom. To predstavuje medziročný rast o 15,4 percenta. Ostatné produkty bežnej spotreby či služby rástli menej. Základným dôvodom, prečo je u nás inflácia vyššia ako v eurozóne, je ten, že v našom spotrebnom koši sú ceny potravín zastúpené vo väčšej miere, ako je to v priemere eurozóny. U nás je to zhruba 24 percent, v eurozóne je to v priemere necelých 16 percent.
Čo to pre bežného človeka znamená?
Znamená to, že bežný človek na Slovensku minie viac na potraviny ako bežný Európan. Tým, že jeho bežný spotrebný kôš je inak vystavaný, dávame viac peňazí na potraviny, vplyv sa prenáša do celkovej inflácie.
Z vašej správy vyplýva, že ceny potravín rastú viac v strednej a vo východnej Európe v dôsledku cien hnojív a energií. Zatiaľ čo u nás to bolo spomínaných 30 percent, v Írsku a vo Francúzsku to bolo 12 a 13 percent. Prečo je východ na tom horšie?
Pracujeme s dvoma základnými hypotézami. Štáty strednej a východnej Európy boli viac naviazané na lacnejšie dodávky energetických komodít z Ruska, najmä plynu. Zmena situácie, ktorú spôsobila ruská agresia voči Ukrajine, ovplyvnila dostupnosť surovín a cenu ich distribúcie v týchto krajinách viac ako v zá...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
