Česi pred rokom hovorili o tristnom stave našich železníc po vykoľajení vlaku Pendolino v Žiline a ich rušňovodiči sa vraj naďalej na Slovensko pre zlý stav infraštruktúry boja chodiť. Vy ste len nedávno v tlačovej správe vyzývali Železnice Slovenskej republiky na to, aby si plnili svoje záväzky. Podstatou je, že si spoločnosť sama stanovila činnosti, ktoré mala v minulom roku dosiahnuť, no nesplnila to. O aké činnosti ide a aký je dôvod, že si ŽSR neplní vlastné záväzky?
Na úvod by som rád vysvetlil, o aké činnosti ide. Sú to drobné investičné činnosti, ako napríklad úpravy koľají, výhybiek, inej časti železničného zvršku, nástupíšť, energetiky. Tieto činnosti sú jednoducho výsledkom zanedbanej údržby. Týchto opráv si Železnice Slovenskej republiky v minulom roku naplánovali 127. Ak by som mal ísť do presných čísel, tak 109 bolo vykonaných, zvyšok vôbec.
O aké činnosti napríklad ide?
Napríklad o výmenu dožitých návestidiel v stanici Pribeta neďaleko Nových Zámkov. Výraz dožitý znamená, že už dávnejšie sa na slovenských Železniciach upustilo od plánovanej údržby a v podstate dnes sa len dobieha to, čo skutočne horí. Ak si dnes kúpite auto, výmenu klinového remeňa by ste mali uskutočniť po stotisíc kilometroch. Momentálne to však u manažéra infraštruktúry funguje tak, že výmena klinového remeňa sa odohráva vtedy, keď sa roztrhne.
Činnosti, o ktorých hovoríme, majú byť investične nenáročné. Zároveň sa vždy v súvislosti s našimi Železnicami hovorí, že majú oproti okolitým krajinám nadbytok zamestnancov. Ako je potom možné, že sa tieto činnosti nestihli zrealizovať?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.