Európsky parlament definitívne schválil dohodu s členskými štátmi Európskej únie o novej norme o nulových emisiách. Tá počíta s tým, že od roku 2035 má byť v členských krajinách prakticky nemožné zaobstarať si nový automobil na benzín či naftu. Znenie bolo prijaté 340 hlasmi za, 279 bolo proti a 21 sa zdržalo hlasovania.
Hlasovaniu však predchádzala búrlivá rozprava. Stúpenci normy v nej zdôrazňovali jej očakávaný prínos pre zdravšie ovzdušie a rozvoj nových technológií, zatiaľ čo odporcovia siahali aj po vízii zničujúcich dopadov na automobilový priemysel, európsku prosperitu a peňaženky obyčajných ľudí.
„Zastavme šialenstvo!“ vyhlásil o "zákaze spaľovacích motorov" Jens Gieseke, nemecký kresťanský demokrat z poslaneckého klubu európskych ľudovcov. Varoval, že od výroby spaľovacích motorov len v Nemecku závisí 600-tisíc pracovných miest, ktoré sa ocitnú v ohrození.
Optimistický pohľad, ale aj argumenty proti
„Klimatický balíček je spravodlivý. Od roku 2035 bude možné predávať iba autá s nulovými emisiami. Bude to dobré aj pre trh,“ uviedla v mene európskych socialistov Sara Cerdasová z Portugalska. Dodala, že je dôležité investovať do nových čistých technológií. Argumentovala aj vplyvom emisií na úmrtnosť, pričom práve doprava zodpovedá za štvrtinu emisií v Európe.
„Vytvoríme príklad pre celý svet,“ vyhlásila. „Už teraz sú prevádzkové náklady elektromobilov nižšie ako pri autách so spaľovacím motorom,“ upozornil predkladateľ, holandský europoslanec Jan Huitema. Verí, že aj ceny elektromobilov budú ďalej klesať a tieto vozidlá sa stanú dostupnými.
„Automobilky si už vybrali,“ poukázal na rastúci podiel elektrických vozidiel vo výrobe podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý zodpovedá aj za klimatickú politiku EÚ. „Pozrite sa, čo robia naši konkurenti. Čína vyrába stále viac dostupných, kvalitných áut. Musíme byť konkurencieschopní,“ zdôraznil.
Automobilový priemysel aj po svojej premene bude potrebovať ľudí, ale s inými schopnosťami, upozornil. „Máme revolučnú dohodu, ktorá uzmieruje autá a klímu,“ nadšene vyhlásila francúzska europoslankyňa zo strany Zelených Karima Delliová. Pripustila však, že „elektrický teréniak za 40-tisíc eur nie je nič ekologického“.
„Toto je správna cesta, na ktorej EÚ bude viesť, namiesto aby zaostávala. Ak chceme viesť, musíme stanoviť jasné pravidlá,“ zdôraznil v mene klubu Zelených Bas Eickhout z Holandska. Podľa neho aj kamióny by mali byť stopercentne čisté, a to do roku 2040.
Úplne opačné stanovisko však predniesla Sylvia Limmerová (Alternatíva pre Nemecko), ktorá upozornila na emisie z uhoľných elektrární a z výroby batérií, sprevádzajúce "čisté" autá. „Chcete hlasovať s tými, ktorí ničia náš blahobyt, alebo pre občanov?“ apelovala na kolegov.
Automobilový priemysel v ohrození
„Česká vláda sama sebe zabila priemysel, ktorý tvorí 10 percent hrubého domáceho produktu Českej republiky,“ tvrdila Kateřina Konečná (KSČM) o úlohe českého predsedníctva pri uzavretí decembrovej dohody o novej norme. V mene Levice v Európskom parlamente tiež apelovala na ďalších členov EP, aby zvážili, ako budú hlasovať. „Ľudia a ekonomika sú na tom už dosť zle a toto by mohlo byť fatálne,“ povedala.
„Ožobračíme strednú triedu, rozšírime rady nezamestnaných a nahráme Číne. Budem hlasovať proti v nádeji, že dáme šancu konkurencii, ktorá jedine zaručí inovácie a zachová ľudskú slobodu,“ zdôraznil riziká normy aj ďalší český europoslanec, Alexander Vondra (ODS) z radov Európskych konzervatívcov a reformistov.
Po vystúpení sa dočkal otázky od socialistky Cerdasovej, či legislatívny návrh vôbec čítal. Vondra v odpovedi zdôraznil, že norma by mala byť technologicky neutrálna. Za šancu pre ďalšie zdokonalenie spaľovacích motorov sa v debate prihovárali aj europoslanci zo Slovenska, máme tu totiž silný automobilový priemysel.
„Naším cieľom je dekarbonizovať Európu, a nie ju zbaviť priemyslu,“ povedal Ivan Štefanec z radov európskych ľudovcov. Dohodu, vyjednanú v závere českého predsedníctva na konci minulého roka, má ešte formálne schváliť Rada EÚ, zastupujúca členské štáty EÚ.
Nové pravidlá sú prvým krokom k nulovým emisiám CO2 pri nových osobných automobiloch a ľahkých úžitkových vozidlách do roku 2035 – cieľom pre celý vozový park EÚ je znížiť emisie CO2 produkované novými automobilmi a dodávkami o sto percent oproti roku 2021. Priebežné ciele znižovania emisií do roku 2030 sú stanovené na 55 percent pre osobné automobily a 50 percent pre dodávky.
Nariadenie počíta aj s ďalšími dôležitými opatreniami
Komisia do roku 2025 predloží metodiku na posudzovanie a vykazovanie údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu automobilov a dodávok predávaných na trhu EÚ a prípadne túto metodiku doplní legislatívnymi návrhmi.
Do decembra 2026 bude Komisia sledovať rozdiely medzi limitnými hodnotami emisií a údajmi o spotrebe paliva a energie v reálnej prevádzke, podá správu o metodike na úpravu špecifických emisií CO2 konkrétnych výrobcov a navrhne vhodné následné opatrenia.
Výrobcom, ktorí v danom kalendárnom roku vyrobia iba malé množstvo, teda tisíc až 10-tisíc nových automobilov alebo tisíc až 22-tisíc nových dodávok, môže byť udelená výnimka až do konca roku 2035 (na tých, ktorí registrujú menej ako tisíc nových vozidiel ročne, sa pravidlá aj naďalej nevzťahujú).
Zmeny sa dotknú aj existujúceho stimulačného mechanizmu pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami. Ten odmeňuje výrobcov, ktorí predávajú viac vozidiel s emisiami nepresahujúcimi 50 gramov CO2/km (napríklad elektrické vozidlá a vysoko výkonné plug-in hybridy) tým, že u nich uplatňuje menej prísne ciele na zníženie emisií CO2.
Mechanizmus bude prispôsobený tak, aby zodpovedal očakávaným trendom predaja. Od roku 2025 do roku 2029 je tak referenčná hodnota pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami stanovená na 25 percent pre predaj nových automobilov a 17 percent pre nové dodávky a od roku 2030 bude tento stimul zrušený. Počnúc koncom roka 2025 komisia uverejní každé dva roky správu, v ktorej zhodnotí pokrok na ceste k mobilite s nulovými emisiami.
Elektromobily stúpajú
Elektromobilita je jedným z hlavných trendov, ktorý aktuálne hýbe automobilovým priemyslom. Zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi elektromobily predstavovali zaujímavú a tiež nie príliš rozšírenú alternatívu k vozidlám s konvenčným pohonom, v súčasnosti v nich mnoho automobiliek vidí jednu z možných ciest budúcnosti automobilovej dopravy.
Medzi hlavné výhody áut s elektrickým pohonom patrí podľa zástancov lacnejšia a ekologickejšia prevádzka, jednoduchší motor aj úspora pri servise a údržbe. K nevýhodám týchto áut patrí vyššia obstarávacia cena, vyššia hmotnosť kvôli použitým batériám a s tým súvisiaci obmedzený dojazd. Automobilky nútia k výrobe elektromobilov predovšetkým sprísňujúce sa požiadavky Európskej únie na emisie CO2, ktoré už nemožno splniť výrobou konvenčných áut.
Vlani v novembri navrhla Európska komisia prísnejšie emisné limity pre nové osobné aj nákladné automobily označované ako Euro 7. Norma Euro 7 by podľa zámeru Európskej komisie mala začať platiť v roku 2025 a fakticky by znemožnila výrobu automobilov bez elektropohonu. Nová smernica má okrem iného znížiť splodiny oxidov dusíka a pevných častíc vypúšťaných do ovzdušia.
Euro 7 má zladiť limity pre benzínové a naftové autá, vozidlá norme budú musieť vyhovovať dvakrát dlhšie ako je doterajším štandardom a okrem výfukov sa bude vzťahovať aj na brzdy a pneumatiky. Vozidlá majú mať navyše čidlá, ktoré emisie umožnia kedykoľvek skontrolovať. Podľa kritikov by táto norma mohla zdražiť automobily v priemere o dvetisíc eur.
Počet elektromobilov vo svete v uplynulých desiatich rokoch výrazne rastie. Zatiaľ čo v roku 2013 ich bolo vyše 400-tisíc, o dva roky neskôr už ich počet presiahol milión. V roku 2018 prekonal hranicu päť miliónov a o dva roky neskôr celkový počet elektromobilov presiahol 10 miliónov. Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) bolo v roku 2021 po celom svete v prevádzke zhruba 16,5 milióna elektromobilov a len v minulom roku sa predalo cez 7,8 milióna elektromobilov.
Predaj elektrických áut v EÚ vlani napriek celkovo klesajúcemu trhu s osobnými automobilmi, ktorý bol zapríčinený najmä nedostatkom súčiastok v prvom polroku, medziročne stúpol o 28 percent na 1,1 milióna. Podiel áut s plne elektrickým batériovým pohonom v Európe sa tak vlani zvýšil o tri percentuálne body na 12,1 percenta všetkých novo registrovaných automobilov.
Najviac elektrických vozidiel sa vlani predalo v Nemecku, a to 471 394, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o 32,3 percenta. Vo väčšine krajín rástol predaj najmenej dvojciferným percentným tempom. Výnimkou boli iba Rakúsko, Chorvátsko a Maďarsko, kde sa predaj zvýšil v rozmedzí od 1,3 do 9,2 percenta. V Taliansku predaj elektromobilov ako v jedinej krajine EÚ klesol, a to o 26,9 percenta.
Predaj áut s benzínovým motorom sa naopak znížil o 12,8 percenta na takmer 3,4 milióna a trh s vozidlami s dieselovým motorom sa prepadol o 19,7 percenta na 1,5 milióna. Predaj vozidiel so spaľovacím motorom však neklesol vo všetkých krajinách únie. Trh s benzínovými vozidlami vzrástol v Bulharsku, na Cypre, v Lotyšsku, Portugalsku, Rumunsku a na Slovensku, predaj naftových vozidiel potom stúpol iba v Bulharsku.
Svetovým lídrom na trhu elektromobilov je americká značka Tesla, ktorá v roku 2022 predala 1,31 milióna vozidiel, čo je medziročný nárast o 40 percent. Najpredávanejším elektrickým vozidlom na svete je Tesla Model 3, z ktorého sa od jeho uvedenia na trh v roku 2017 predali už tri milióny kusov. Na pozícii svetovo najpredávanejšieho elektromobilu by mal podľa odhadov Model 3 v tomto roku vystriedať Model Y, ktorý sa radí medzi stredne veľké SUV.
Ťahúňom na poli elektromobility je však Čína a čínske automobilky zvyšujú predaj elektromobilov v zahraničí, najmä v juhovýchodnej Ázii a Európe. Najväčším čínskym výrobcom elektromobilov je spoločnosť BYD. Tá vlani v predajoch Teslu dokonca prekonala, ak sa vezmú do úvahy popri čisto elektrických vozidlách aj hybridy. BYD predal v roku 2022 cez 911-tisíc čisto elektrických vozidiel, čo predstavuje medziročný nárast o 184 percent. Tretí sa umiestnil koncern Volkswagen s 570-tisíc predanými elektromobilmi.
EÚ investuje do vývoja aj infraštruktúry
Kľúčovou súčasťou každého elektromobilu je batéria, najpoužívanejšie sú teraz lítium-iónové akumulátory. K ich výhodám patrí relatívne vysoká hustota energie (okolo 200 Wh/kilogram), vysoká dobíjacia účinnosť aj dlhá životnosť, ktorá sa odhaduje minimálne na 10 rokov. Dojazd u týchto typov batérií je v súčasnosti zhruba 300 až 500 kilometrov. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim dojazd elektromobilu je pritom kapacita batérie, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 16 kWh pri tých najmenších elektromobiloch až po sto kWh pri luxusnom sedane Tesla Model S.
Európske krajiny teraz investujú miliardy do podpory predaja elektrických áut aj do inštalácie verejných dobíjacích staníc a jednou z hlavných úloh automobiliek aj výrobcov batérií je uspokojiť rastúci dopyt po batériách pre elektromobily. Prím v produkcii batérií hrá Čína, najväčším svetovým výrobcom batérií je spoločnosť Contemporary Amperex Technology, ktorá mala v minulom roku na celosvetovom trhu s batériami pre elektromobily podiel 37 percent.
V celej EÚ je teraz zhruba 377-tisíc dobíjacích staníc, Európsky parlament sa vlani na jeseň vyslovil za rozšírenie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa prijatého uznesenia by do roku 2026 mala na hlavných cestách EÚ byť najmenej každých 60 kilometrov aspoň jedna dobíjacia stanica pre elektromobily.
Ekologickejšiu a úspornejšiu prevádzku ponúkajú aj hybridné vozidlá, ktoré je možné vo verziách plug-in tiež dobíjať zo zásuvky a s ktorými je možné prejsť dlhšiu vzdialenosť čisto na elektrinu než s klasickými hybridmi. V ďalších rokoch by sa mohli viac presadiť automobily na vodíkové palivové články, ktoré doteraz brzdila chýbajúca infraštruktúra čerpacích staníc. Naopak, niektoré automobilky od vývoja vodíkových osobných automobilov upustili a chcú sa zamerať na zdokonaľovanie batériových elektromobilov.