Ministri Európskej únie zodpovední za konkurencieschopnosť dnes schválili novú emisnú normu Euro 7. Na sociálnej sieti X to oznámil český minister dopravy Martin Kupka, ktorý vyjednaný kompromis označil za veľký úspech. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už nie sú tak prísne, ako v pôvodnom návrhu, a tiež sa podarilo dojednať realistickejší časový rámec zavedenia normy, ktorá svojimi pripravovanými opatreniami už niekoľko posledných rokov straší výrobcov áut.
Európska komisia chcela pomocou normy Euro 7 ďalej obmedziť emisie automobilov, nakoniec sa však na stole objavil kompromisný dokument, ktorý krajiny napokon schválili. Automobilky by tak mali znižovať emisie nových vozidiel menej a zároveň by mali mať na prípravu zmien dlhšiu dobu.
Viac času a menej prísne
Pôvodne sa očakávala platnosť emisnej normy pre osobné automobily od polovice roka 2025 a pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. Proti predchádzajúcemu a podľa zástupcov autopriemyslu nerealistickému variantu Euro 7 sa postavilo celkom osem krajín.
Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej bolo ešte Slovensko, Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Poľsko. S posledným návrhom normy, s ktorým minulý týždeň v piatok prišlo španielske predsedníctvo, boli však tieto krajiny nakoniec spokojné.
„Súčasná podoba kompromisu, ktorý prinieslo Španielsko, znamená naozaj výrazný posun k tomu, aby bola táto norma efektívna a aby dokázala naďalej zaistiť konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu a dostupnosť mobility pre celú verejnosť v EÚ,“ uviedol pred rokovaním Kupka.
„Kľúčové zmeny sa dotýkajú jednak návratu k norme Euro 6 v prípade emisií z výfukov, zároveň sa však významne zmenili a zjednodušili podmienky pre testovanie aj u nákladných vozidiel,“ dodal. Pôvodná podoba normy Euro 7 by podľa neho znamenala „vážne ohrozenie pre automobilový priemysel aj vážne ohrozenie pre dostupnosť najmä tých najmenších osobných vozidiel“.
Európske automobilky pritom proti norme Euro 7 usilovne bojovali a tvrdili, že je príliš nákladná a zároveň zbytočná, pretože priemysel aktuálne vydáva desiatky miliárd eur na elektromobily s nulovými emisiami. Vynaložené peniaze na novú normu by tak mohli automobilkám chýbať pri prechode na výrobu elektromobilov a predstavovali by ďalšie financie navyše.
Pôvodné plány boli nereálne
V pôvodnom návrhu mala emisná norma Euro 7 upriamiť pozornosť nielen na emisie z výfukov, ale taktiež z brzdového systému či z pneumatík automobilov. Výrobcovia teda mali byť do roku 2025 nútení aplikovať na vozidlá nové komponenty, ktoré by zachytávali a merali častice z bŕzd, pneumatík a taktiež sa mal zaviesť rozšírený Onboard monitoring (diaľkové sledovanie emisií vozidla) a to v podstate na celý systém auta. Monitoroval by sa prakticky všetky časti, ktoré akokoľvek ovplyvňujú emisie.
Návrh požadoval i zníženie emisií oxidu dusnatého a oxidu dusičitého, ktoré spôsobujú smog a kyslé dažde, o 35 percent v prípade osobných áut a 56 percent pri nákladných autách a autobusoch v porovnaní s predchádzajúcimi pravidlami. Stav vypúšťaných emisií nových áut by musel byť podľa pôvodného znenia od roku 2025 a zavedenia normy Euro 7 splnený aj v extrémnych prípadoch a zároveň by sa kontroloval v priebehu životnosti áut oveľa dlhšie ako dnes a za akýchkoľvek aktuálnych podmienok.
To všetko mali automobilky splniť iba pomerne krátku dobu pred platnosťou nariadenia, ktoré má od roku 2035 obmedzovať predaj nových vozidiel v EÚ iba na tie, ktorých emisie budú nulové. To v praxi znamená vyškrtnutie spaľovacích motorov a prechod na čisto elektromobilitu.
Alternatívou sú iba modely fungujúce na takzvané „e-fuels“, teda syntetické palivá, ktoré sú emisne neutrálne. Ich cena je však dnes stále násobne vyššia než za konvenčné palivá. Niektoré značky síce zvýšili pozornosť a začínajú sa syntetickým palivám venovať vo väčšej miere, ich budúcnosť i tak zatiaľ otázna.
Európske združenie výrobcov automobilov ACEA ešte v máji uviedlo, že podľa štúdie poradenskej spoločnosti Frontier Economics priame náklady na splnenie požiadaviek normy Euro 7 u benzínových osobných vozidiel a dodávok, vrátane nákladov na schválenie typu, investície a vybavenie, môžu dosiahnuť až 1 862 eur na vozidlo.
Európska komisia ich pritom skromne odhadovala iba na 184 eur na vozidlo. Pri autobusoch a nákladných autách mali podľa štúdie náklady predstavovať v priemere až 11 707 eur na vozidlo. Odhady komisie zároveň boli len 2 765 eur. Združenie ACEA tiež upozorňovalo, že rast cien pre firmy a spotrebiteľov, ktorí budú tieto vozidlá nakupovať, bude vo výsledku ešte o poznanie vyšší.