Mosty sú v zimnom období mimoriadnou nástrahou pre vodičov a to na diaľniciach, ale aj na bežných cestách. Práve tam sa totiž môže vo väčšej miere a ľahšie tvoriť poľadovica, čo predstavuje pre šoférov riziko z pohľadu hroziaceho šmyku. Dôvodom je prúdenie vzduchu a fakt, že mosty sú chladnejšie než okolité cesty. Ak sa to spojí s vlhkosťou, je to dokonalý recept na vznik poľadovice.
V zime by teda vodiči mali pred mostom zvýšiť pozornosť a znížiť rýchlosť, na diaľničných úsekoch sú dokonca na takýchto miestach často osadené výstražné svetelné symboly vločky, ktoré na možné zvýšené riziko námrazy a následného šmyku upozorňujú.
Dá sa to nejak potlačiť? Zaujímavé riešenie tohto problému sa objavilo pred rokmi na Slovensku v okolí Pezinka – konkrétne v miestnej časti Grinava. Ide o most, ktorý disponuje výhrevom. Ten reaguje na teplotné čidlá a v prípade veľmi nízkej teploty s rizikom tvorby poľadovice zabezpečujú elektrické výhrevné telesá výhrev konštrukcie mosta.
Českí odborníci však teraz vyvíjajú samotný stavebný materiál, ktorý sa za pomoci umelej inteligencie automaticky zahreje a na mostoch či letiskových plochách sa vďaka tomu nevytvoria snehové záveje či poľadovica. Na projekte spolupracujú Fakulta stavebná Vysokého učenia technického v Brne (VUT) a firma Betosan, čiastkou v prepočte takmer 640-tisíc eur ho podporila Technologická agentúra ČR v programe Trend ministerstva priemyslu a obchodu. V tlačovej správe to uviedla vedúca oddelenia komunikácie a marketingu spoločnosti Veronika Dostálová.
Novo vyvíjaný materiál vzniká na silikátovej báze s využitím pokročilých moderných technologických plnív. „Do elektricky vodivej vrstvy privedieme bezpečné napätie, ktoré si môžeme dovoliť, bez chránenia izoláciou. Tým, že materiál povedie elektrický prúd, začne sa zahrievať. Nie je potrebné do neho aplikovať vykurovacie drôty a funguje to samo o sebe,“ vysvetlil pre ČTK Vít Černý z Ústavu technológie stavebných hmôt a dielcov na Fakulte stavebnej VUT.
Inovatívnosť riešenia má spočívať vo využití odpadov ako elektricky vodivých plnív. Pavel Dohnálek zo spoločnosti Betosan uviedol, že oproti konvenčne využívaným metódam, najmä vykurovacej špirále umiestnenej v konštrukcii, je výhodou fakt, že ohrev je rovnomerný a rýchlejší v celom objeme materiálu.
Nie je možné jednoduché prerušenie vykurovacej funkcie, doplnil Dohnálek. Materiál s dobrou vodivosťou má byť jednou zo spodných vrstiev vozovky, na nej by mala byť o niečo menej vodivejšia časť. Tá by mala byť významne pevnejšia, aby vydržala nápor áut, dodal Černý. Podľa neho materiál teraz funguje laboratórne a začne sa testovať i vonku na väčších plochách.
Zahrievanie plôch sa má riadiť automaticky prostredníctvom technológie dátového prepojenia za pomoci 5G siete. Umelá inteligencia na základe dát, napríklad teploty konštrukcie, predpovede počasia a teplotných výkyvov, ohrev automaticky spustí či vypne.
„Tým maximalizujeme energetickú efektivitu procesu,“ povedal profesor Rostislav Drochytka z Fakulty stavebnej VUT v Brne. Vývoj je teraz vo fáze technického riešenia regulácie teploty a úpravy zloženia unikátnych zmesí za účelom dosiahnutia optimálnych parametrov na vyhrievanie. Celý systém má byť však dokončený už v roku 2024.
Počíta sa s jeho využitím napríklad na diaľničných a cestných mostoch, zastávkach mestskej hromadnej dopravy, železničných staniciach či letiskových dráhach. „Pôjde predovšetkým o dôležité konštrukcie, pretože to asi nebude úplne lacná záležitosť,“ dodal Černý.