Stavebníci aj automobilky sa zhodujú v tom, že hliník je kovom budúcnosti. Je ľahký, tvárny, pevný a dá sa takmer stopercentne recyklovať. Má obrovské výhody a prednosti v konštrukčnom biznise a v automotive segmente sa s jeho pomocou dá znižovať spotreba konvenčných vozidiel aj elektromobilov. Aj preto ho z roka na rok automobilky spotrebujú viac.
Paradoxom pritom je, že za kov budúcnosti ho považovali už v polovici minulého storočia. Aj to bol dôvod, prečo sa bývalý režim rozhodol na zelenej lúke na Pohroní vybudovať jeden z jeho priemyselných klenotov – Závod Slovenského národného povstania, z ktorého sa po revolúcii stalo dnešné Slovalco.
Fabrika v Žiari nad Hronom by za normálnych okolností s veľkou pompou oslávila úspešne dožitú siedmu dekádu od výroby prvej tony hliníka. Namiesto toho však bude vo vzduchu visieť otázka, či namiesto veľkej párty nevystrojiť pietnu hostinu.
Človek, ktorý sa ocitol v prítomnosti hučiacej a vibrujúcej fabriky produkujúcej niekoľko ton strategickej komodity každú hodinu, by bol dnes prekvapený z takmer úplného ticha. Namiesto 226 pecí totiž beží len desať. Aj tým pritom hrozila definitívna stopka na prelome rokov, čo by tak znamenalo aj definitívny koniec výroby.
Podľa najnovších informácií HN sa však vedenie podniku rozhodlo produkciu na menej ako piatich percentách počas najbližších mesiacov ponechať. A to aj napriek tomu, že je pre okolnosti na trhu výrazne stratová.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.