Časy, keď si Slovensko na medzinárodných trhoch požičiavalo peniaze za minimálne úroky, sú preč. Ešte v roku 2015, keď naprieč eurozónou panovali obavy z deflácie, spustila Európska centrálna banka veľký program nákupov dlhopisov jednotlivých členských krajín. Slovensko si vtedy vôbec prvýkrát v histórii požičalo peniaze od investorov v podstate zadarmo. Úrok pri dvojročnej pôžičke 123 miliónov eur predstavoval iba 0,015 percenta ročne. Niektorí investori však kúpili naše dlhopisy aj za záporný úrok. Boli ochotní akceptovať nielen to, že za dvojročný dlhopis nič nedostanú, ale ešte si za to aj zaplatia.
Požičiavanie za záporný úrok na obdobie dvoch rokov bol v danom období výsadou iba tých najzodpovednejších. Okrem Slovenska sa ním mohli popýšiť iba Nemecko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Belgicko a Francúzsko. Žiadna postkomunistická krajina ani člen strednej a východnej Európy. Tieto časy sú však, ak nie nenávratne, tak minimálne na dlhé obdobie preč, a slovenský rozpočet zaťažia v nasledujúcich rokoch nové dlhy výrazne viac. Prečo to tak je?
Inflácia, sadzby a menová politika
Jedným z kľúčovým faktorov je nastavenie menovej politiky ECB. Proti prudkému zvýšeniu inflácie nielen v eurozóne, ale v podstate na celom svete, centrálne banky vytiahli svoju overenú zbraň. Zvýšením úrokových sadzieb s...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.