Osemročný Táhá Šakúrí sa hrá v odľahlých kútoch teheránskej detskej dobročinnej nemocnice a nič nevie o tom, že lekárom dochádzajú zásoby drahých liekov, ktoré chlapec potrebuje. Má rakovinu pečene a v tejto nemocnici rodina za liečbu nemusí platiť. Irán je však vystavený sankciám, s ktorých dopadom sa potýka aj zdravotníctvo, píše agentúra AP.
O konflikte medzi USA a Iránom sme sa rozprávali aj s Andorom Šándorom:
Od vlaňajška, kedy USA odstúpili od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe a obnovili voči Teheránu sankcie, je iránska ekonomika na ceste voľného pádu.
Lieky si nemôžu dovoliť
Ceny dovážaných liekov rastú a národná mena sa proti doláru prepadla o 70 percent. Obyčajní Iránci majú problém zabezpečiť si aj lieky domácej výroby, pretože pre nich začali byť cenovo nedostupné - priemerný mesačný plat Iráncov zodpovedá približne tristo eurám.
Iránsky zdravotnícky systém prestáva byť schopný držať krok a mnohí rastúce ceny a nedostatok liekov pripisujú tlaku, ktorý na Irán vyvíja americký prezident Donald Trump. Sankcie dopadajú na obyčajných Iráncov, dvíhajú ceny od základného tovaru po nájomné a vyhrocujú hrozbu vojny s USA.
Lajla Taghízádehová vie, že jedna terapeutická dávka pre jej syna Táhoa by v súkromnej nemocnici stála 1380 dolárov. Rodina je vďačná, že je chlapec v starostlivosti práve tejto nemocnice. "Bez ich pomoci by sme to nedokázali. Manžel je obyčajný zamestnanec v obchode a toto je veľmi nákladná choroba," hovorí tridsaťročná žena.
Krajina ostala izolovaná
V roku 2015, kedy sa vyrokovaladohoda o iránskom jadrovom programe, sa dolár predával za 32-tisíc rialov, teraz za 120-tisíc. Dohoda, ku ktorej signatárom patrili aj USA, vyvolala nádej na lepšie časy, pretože Irán zbavila medzinárodných sankcií výmenou za to, že spomalí jadrový program.
Sankcie sú teraz späť, aspoň tie americké. Aj keď USA tvrdia, že sa netýkajú liekov a humanitárneho zásobovania, ovplyvňujú správanie bánk a spoločností na celom svete. V obavách z vlastného postihu zo strany Washingtonu obmedzujú obchodovanie s Iránom, krajina je odpojená od medzinárodného bankového systému.
Minister zdravotníctvom Saíd Namak priznal, že sa rozpočtové škrty vyvolané znížením vývozu ropy dramaticky dotkli jeho rezortu. "Tvrdenie Ameriky, že sa sankcie netýkajú liekov a lekárskeho vybavenia, sú veľká a zrejmá lož," povedal.
Veľké problémy nemocníc
Riaditeľ detskej nemocnice, ktorá funguje vďaka darom, Arasb Ahmadján sa najviac bojí uzavretia kontaktov s vonkajším svetom. V starostlivosti nemocnice je 32-tisíc detí vo veku do 16 rokov. Sankcie zablokovali peňažné transakcie, teda aj dary z cudziny, povedal lekár. Nefungujú ani prevody, ktoré americké ministerstvo financií povolilo. "Naozaj strácame nádej," povedal Ahmadján.
Podľa oficiálnych údajov Irán vyrába 95 percent potrebných základných liekov a niektoré vyváža do susedných krajín. V prípade náročnejších medikamentov nevyhnutných na liečbu menej častých chorôb je však závislý od dovozu.
Aj keď štát poskytuje zdravotnú starostlivosť všetkým, mnoho liečebných preparátov potrebných pre riešenie komplikovaných prípadov nie je k dispozícii. Kto si to môže dovoliť, obracia sa na súkromné nemocnice, aby unikol dlhým čakacím listinám v nemocniciach štátnych.
Ľuďom chýbajú lieky
Pred lekárňou v ulici Karímchán v centre Teheránu sú každé ráno dlhé rady ľudí, ktorí zháňajú vzácne lieky pre svojich blízkych. Päťdesiattriročný Hamíd Reza Mohammadí trávi väčšinu voľného času zháňaním liekov pre manželku a dcéru. Obe trpia svalovou dystrofiou. "Pred dvoma troma mesiacmi som ľahko tie lieky na predpis dostal v akejkoľvek lekárni," hovorí muž.
Lekárnik Pejman Kejvánfar povedal, že s úpadkom kúpnej sily mnohých Iráncov teraz ľudia často chcú domáce náhrady zahraničných liekov. "Ceny liekov sa veľmi prudko zdvihli, v niektorých prípadoch trikrát aj štyrikrát," povedal.
Tí, ktorým ešte nejaké peniaze ostali, sa často vydajú cestou čierneho trhu. Ako dvadsaťtriročný študent Mahmúd Alízáde. Náhlivo vyrazil do ulice Naser Chosrúa v južnom Teheráne, pretože sa dopočul, že tam dostane liek pre matku, ktorá trpí sklerózou multiplex.
"Má ešte len 45 rokov,príliš skoro na to byť ochrnutý," hovorí syn. Za liek platí trojnásobok toho, čo vlani. "Neviem, proti komu Trump tie sankcie vyhlásil, ale trestá smrteľne chorých tunajších ľudí," hovorí študent.
Iní odchádzajú pre lieky z vidieka do miest. Hosejngholí Barát má 48 rokov a tri deti. Do Teheránu pricestoval z mesta Gonbad Kávús, ktoré leží 550 kilometrov od hlavného mesta. Chce zohnať liek pre manželku, ktorá má leukémiu. Doteraz ho jej choroba stála 7700 dolárov. "Je to veľká záťaž. Predal som všetko a požičal som si od priateľov i od príbuzných," hovorí muž.