Podobne ako mnoho iných ľudí na Slovensku, aj mladí manželia Šebovci začali podnikať tesne po revolúcii, v roku 1991. Absolvent elektrotechnickej fakulty Ladislav a Margita, ktorá ukončila Vysokú školu ekonomickú, mali pritom k biznisu blízko už počas socializmu. Žili vo vinárskom prostredí Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, kde ľudia mohli i za bývalého režimu pestovať v menšom rozsahu hrozno a dorábať víno. „Takto to robili aj naši rodičia v Modre a vo Vinosadoch. Po roku 1989 sme opustili svoje socialistické zamestnania – ja prácu v Potravinoprojekte Bratislava a manželka v obchodnom dome Dunaj, ktorý bol v tom čase pojmom,“ spomína na začiatky v biznise Ladislav Šebo, zakladateľ a majiteľ šenkvického rodinného vinárstva Karpatská perla.
Podnikanie prinieslo do životov tridsiatnikov Šebovcov zmenu. Znamenalo predovšetkým nevyhnutnosť začať sa naplno venovať dorábaniu vína. Teda tomu, čo spolu so svojimi príbuznými robili za socializmu po skončení pracovného času cez týždeň či v sobotu.
Mladá generácia
O tom, že Karpatská perla postupne prerastie do rodinného podniku, manželia Šebovci spočiatku vôbec neuvažovali. „Pracovali sme spoločne. Manžel sa zaoberal hlavne pestovaním viniča a výrobou vína, ja zase administratívnymi prácami,“ uvádza Margita Šebová.
V súčasnosti Karpatská perla zamestnáva viac ako dve desiatky ľudí. S tým, ako sa firma postupne rozrastala, začali v nej pracovať aj deti Šebovcov. V spoločnosti sú dnes zamestnané ich dve dcéry – Kristína Likavcová a Mária Šebová. Zať Šebovcov a Kristínin manžel Peter Likavec je hlavným someliérom vinárstva. Títo traja zástupcovia druhej generácie sa do práce v spoločnosti zapojili v priebehu uplynulých siedmich rokov. Venujú sa hlavne marketingu, predaju a prezentácii výrobkov Karpatskej perly.
Podobne ako mnohé ďalšie slovenské rodinné firmy, ktoré začali podnikať zhruba pred troma desaťročiami, je aj v Karpatskej perle aktuálnou otázka prvej generačnej výmeny. Na ňu sa Šebovci v súčasnosti pripravujú. „Tejto potreby sme si vedomí, takže s manželkou už teraz postupne odovzdávame niektoré kompetencie do rúk detí,“ hovorí Ladislav.
Zástupcovia nasledujúcej generácie sú podľa neho dobre jazykovo vybavení, takže okrem mladíckeho drajvu prinášajú do firmy nepochybne aj nové možnosti z hľadiska obchodu či technologických zručností. „Veď aj preto vo firme pracujú. Práve teraz sú vo veku, keď sme my začali podnikať. A nielen naše deti. Vo firme sú popri skúsených zamestnancoch ďalší mladí, ktorí majú na prácu nový pohľad. Verím, že spolu s našimi deťmi posunú spoločnosť dopredu.“
Práce v Karpatskej perle bude aj v nasledujúcich rokoch určite dosť. Šebovci v priebehu 28 rokov vybudovali v Šenkviciach moderné vinárstvo. Pestujú hrozno na viac ako 60 hektároch vinohradov.
V posledných rokoch sa intenzívne venujú hlavne reštrukturalizácii vinohradov. Staré vinice obnovujú odrodami, ktoré sú najvhodnejšie pre ich lokalitu. Prehodnocujú doterajšie spôsoby obhospodarovania vinohradov. Snažia sa na nich pracovať čo najekologickejšie a bez zbytočných zásahov. Pri práci s pôdou využívajú vedecké poznatky. A to je podľa Ladislava ohromná výzva aj pre ďalšiu generáciu vo vedení.
Ako vo veľkej rodine
Manželia Šebovci pritom nedelia zamestnancov na rodinných príslušníkov a „tých druhých“. V Karpatskej perle, ktorá tohto roku oslavuje 28. narodeniny, spočiatku niekoľko rokov podnikali sami. Dodnes v nej pracujú traja zamestnanci, ktorí sú so Šebovcami viac ako 15 rokov. „Ja sa cítim vo firme ako vo veľkej rodine, kde spoločne oslavujeme významnejšie jubileá alebo pracovné úspechy. Takmer 20 rokov chodíme na firemné športové hry, kde si meriame sily vo futbale, volejbale či tenise,“ konštatuje Ladislav.
Dodáva, že s manželkou sa zoznámil práve pri športe, konkrétne volejbale. Športová aktivita im tak bola vždy prirodzená. „A potom večerná degustácia, ktorú vždy sprevádza diskusia o víne či hrozne, nám všetkým vo firme rozšíri vedomosti a umožní lepšie spoznávať našu prácu. Zároveň sa pritom navzájom ešte viac zblížime.“
Ladislav tak nepovažuje teambuilding za nejaký moderný produkt, ktorý je potrebné vo firmách robiť, lebo si to žiada doba. V Karpatskej perle je to prirodzené vyústenie toho, čo voči sebe zamestnanci a šéfovia cítia.
Šebovci vidia ohromnú výhodu rodinného podnikania v prirodzenom zastupovaní. Keď napríklad niekto z rodiny potrebuje voľno, príbuzný ho bez problémov nahradí. U manželov sa nemeria množstvo vykonanej práce tak, ako je to u spoločníkov, kde niekedy vznikajú nezhody a spory o to, kto je šikovnejší alebo kto viac urobí pre firmu.
Na druhej strane, v rodinných podnikoch podľa Ladislava Šeba dochádza k situáciám, keď vlastníci ostrejšie prejavia svoj odlišný názor. Výhodu toho, že Karpatská perla je rodinná firma, vidí v tom, že práve nedostatky sa bez okolkov vyplavia. Vedenie firmy má ihneď informáciu, čo sa nesprávne urobilo a ako sa to môže napraviť. „Moja manželka Margita hovorí, že som jej vektor. Asi som ten, ktorý s chladnou hlavou vie vyhodnotiť situáciu a vie nájsť riešenie, ktoré rešpektujú ostatní členovia rodiny vo firme.“
Posadnutí vínom
Vinárstvo je podľa Ladislava veľmi špecifická činnosť – tvrdá, ale úžasná. Šebovcov sprevádza takmer všade. Cestujú do vinárskych regiónov, počas večere degustujú víno. „Sme ním tak trocha posadnutí. Manželka má štyroch súrodencov. Traja z nich vyrábajú víno a podnikajú v tejto oblasti, štvrtá sestra je zamestnaná vo vínotéke, takisto rodinnej firme. Spolu trávime veľa voľného času. Každá spoločenská udalosť je spojená s ochutnávkou vín.“
Avšak o práci okolo firmy sa Šebovci snažia hovoriť vo voľných chvíľach čo najmenej. „Mne sa to darí, horšie je to so ženami, ktoré často spájajú prácu a život do jedného celku. Ale narodenie nášho prvého vnuka nám otvára nový obzor a svoj voľný čas venujeme hlavne jemu,“ dopĺňa Ladislav.
Vo vinárskej a vinohradníckej firme je podľa neho množstvo rôznorodých činností. Ladislav si preto po odovzdaní vedenia do rúk deťom vie predstaviť prácu nielen na riadiacom poste, kde by mal rodinných príslušníkov „dirigovať“ alebo robiť pre nich poradenstvo. „Pivnica či vinica stále potrebujú ruky a skúsených ľudí,“ uzatvára Ladislav Šebo.
Rodinné firmy často pomáhajú rozvíjať celé regióny
Na rozdiel od štandardných korporátnych spoločností so sídlom v hlavných alebo krajských mestách prinášajú rodinné firmy neraz benefity mestu, obci či celému regiónu, v ktorých pôsobia. V mnohých prípadoch sídlia tam, kde žijú rodiny ich zakladateľov po celé generácie. Zamestnávajú miestnych ľudí, zásobujú sa tovarom od domácich dodávateľov alebo podporujú lokálne športové kluby či kultúrne podujatia a inštitúcie.
Korene v regióne
Pokiaľ má firma zahraničného majiteľa, prípadne ju vlastní veľký slovenský koncern, jedným z dôležitých kritérií, na základe ktorých si vyberá svoje sídlo, sú čo najnižšie náklady. Ak napríklad cena práce v danom regióne stúpne a majiteľovi sa inde otvoria nové možnosti s porovnateľne kvalitnou infraštruktúrou, neraz sa rozhodne prevádzku presťahovať. V minulosti sme boli svedkami viacerých prípadov, keď zahraničná centrála rozhodla o odchode do regiónov či krajín s nižšími nákladmi na prácu. V roku 2010 takto napríklad skončil v Prievidzi japonský koncern Yazaki, čo sa dotklo 1 200 zamestnancov. Vlani sa zase objavili úvahy, že odchod z našej krajiny pripravuje juhokórejský gigant Samsung.
V prípade rodinných firiem je takýto vývoj oveľa menej pravdepodobný. Podnik má vo svojom regióne hlboko zapustené korene. V danej obci či meste žije podstatná časť rodiny. Firma v nejednom prípade zamestnáva mnoho domácich obyvateľov. Zakladatelia či šéfovia lokálnych rodinných firiem sú často vo svojom regióne takí populárni, že ich ľudia zvolia za miestnych poslancov alebo dokonca starostov.
Rodinné firmy tiež pomáhajú vytvárať a budovať dlhodobé ekonomické zameranie regiónov. Na Slovensku máme takých oblastí hneď niekoľko. Malé Karpaty, najmä mestečká a dedinky medzi Bratislavou Trnavou, sú známe mnohými rodinnými vinárstvami. V regióne ich pôsobia zhruba stovka. Napokon, patrí medzi ne i šenkvická Karpatská perla Ladislava a Margity Šebovcov. Na juhu Slovenska sú to zase spoločnosti s poľnohospodárskou orientáciou.
Podobným regiónom ako Malé Karpaty je Južná Morava, kde sa nachádza až 96 percent vinohradníckych plôch registrovaných na území Českej republiky. V tejto oblasti fungujú desiatky rodinných vinárstiev.
Vinohradníctvo je neraz vedľajším biznisom väčších rodinných firiem, ktoré sa zameriavajú na úplne iný segment. Jednou z takýchto spoločností je Alca plast manželov Františka Fabičovica a Radky Prokopovej. Firma sídliaca v Břeclavi je v Česku i na Slovensku jednotkou vo výrobe sanitárnej techniky.
A práve Alca plast sa stará o rozvoj celého regiónu Južnej Moravy. „Jedným z odborov môjho podnikania je i krajinotvorba. Zaujíma ma krajina, v ktorej žijeme. To, čo sa v našom kraji počas socializmu udialo, teda regulácia rieky Dyje a intenzifikácia poľnohospodárstva, bol barbarský čin. My sa teraz snažíme vrátiť krajinu južnej Moravy do toho stavu, aký bol pred druhou svetovou vojnou alebo čiastočne v 60. rokoch minulého storočia,“ uviedol v rozhovore pre HN Fabičovic, ktorý je spolu s manželkou aktuálnym českým EY Podnikateľom roka.
A obaja pomáhajú regiónu aj inak. Podporujú vzdelávanie na miestnych školách a financujú lokálne futbalové tímy na dedinách, ktoré nemajú peňazí nazvyš. „Našu pomoc dostávajú futbalisti v juhomoravských obciach Valtice, Hlohovec, Břeclav, Lednice či Rakvice. Snažíme sa, aby mali vybavenie na lepšej úrovni,“ dopĺňa Fabičovic.
Ekonomické stratégie EÚ
Spoločnosti založené, riadené a rozvíjané rodinami tak výrazne prispievajú k celkovému regionálnemu rozvoju. Práve ten je cieľom ekonomických stratégií Európskej únie, ktorá sa aj kvôli tomu usiluje rodinné podniky podporovať. „Je to nová koncepcia, ktorá sa len minimálne zohľadnila pri príprave doterajšej politiky regionálneho a lokálneho rozvoja,“ uvádza Rodrigo Basco z nemeckej Witten/Herdecke University vo svojej štúdií Rodinný biznis a regionálny rozvoj. Podľa neho rodinné firmy vzhľadom na svoj špecifický spôsob podnikania môžu zohrať významnú úlohu vo vytváraní, organizovaní a umiestňovaní regionálnych produktov a procesov. Majú tiež možnosti byť životaschopnou alternatívou voči štandardným korporátnym mechanizmom známym z veľkých miest.