Píše sa rok 1991. Otto Berger so synom Romanom a s piatimi ďalšími spoločníkmi zakladá stávkovú kanceláriu Niké. Opúšťa tak svoje pôsobenie na Elektrotechnickej fakulte Technickej univerzity v Bratislave, kde 30 rokov prednášal ako vedúci katedry elektrotechniky. Podpísal sa napríklad pod luster v starom Národnom divadle v Bratislave či osvetlenie na Úrade vlády SR. Vždy mal rád rôzne hry, a preto si povedal, že by to mohol spojiť. „Chceli sme ukázať, že sa dá napredovať aj na Slovensku a veľmi modernými metódami,“ hovorí 81-ročný úspešný podnikateľ. Dnes je najstaršia stávková spoločnosť Niké s obratom 475 miliónov podľa magazínu Forbes najúspešnejšou rodinnou firmou na Slovensku a patrí k najväčším firmám regiónu. Vo vlastníctve Niké je tiež online portál sport.sk, denník Šport, sponzoruje tiež športové kluby Slovan Bratislava a BC Prievidza. Patrí tiež k významným charitatívnym prispievateľom.
Nápor ľudí ich prekvapil
Stávkovanie bolo na začiatku odlišné, ako ho poznáme dnes. Roman mal často otlačené prsty, keď tikety musel vypisovať ručne. Celý deň ich prijímali a v dobe bez internetu zas v noci počúvali zápasy, keď zisťovali výsledky, napríklad z BBC. Robilo sa tak prakticky nonstop.
Spoločníci si tiež na rozbehnutie firmy museli požičať od rodiny a známych milión korún na pôžičku, aby získali licenciu, čo bola vtedy veľká suma. „Nevedeli sme vôbec, koľko ľudí príde, a hovorili sme si, že by bolo dobré, keby ich bolo aspoň 50, aby sme vedeli aspoň zaplatiť nájom za prvú pobočku. Dnešnou terminológiou sme boli vlastne klasický startup,“ objasňuje Roman.
Otec a syn však verili, že na Slovensko prinesú niečo nové, keďže tento typ stávkovania u nás dovtedy vôbec neexistoval. Jedinou možnosťou bola lotériová spoločnosť Sazka. Bergerovci hľadali inšpiráciu aj v zahraničí, susedné Rakúsko už vtedy nejaké stávkové kancelárie malo. A úspech sa dostavil prekvapivo – hneď.
„Už štvrtý deň sme si nevedeli s náporom ľudí poradiť a mali sme 40-metrové rady,“ opisuje Roman. Prvá pobočka Niké vznikla na Mariánskej ulici v centre Bratislavy a postupne začali otvárať aj ďalšie pobočky. Pri otvorení 11. z nich ich otvárali už aj na strednom a východnom Slovensku. Reklamu vôbec nepotrebovali, ľudia sa k nim „hrnuli“ sami. Dnes pracuje približne tisíc zamestnancov v 900 pobočkách po celom Slovensku. A ako najprv ponúkali možnosť staviť si na 24 zápasov, tento počet v súčasnosti predstavuje približne 60-tisíc.
Dôležité IT
Za napredovaním spoločnosti vidí starší z generácie Bergerovcov to, že nechceli podnikať, aby zbohatli, ale chceli niečo dokázať a vytvoriť. Devízou je pre nich aj to, že majú pod palcom všetky oddelenia, či už je to marketing alebo IT. „Takmer všetko v Niké sa snažíme ešte stále robiť s internými zamestnancami,“ dodáva Roman. Práve šikovných ítečkárov si Otto zobral ešte zo svojho predchádzajúceho univerzitného zamestnania. Pomohlo im to k tomu, že ako prví použili výpočtovú techniku a začali tiež so stávkovaním pomocou SMS správ.
V roku 2006 si prvenstvo v stávkových kanceláriách píšu v tom, že svojim klientom predstavili možnosť tipovať cez internet. Dnes internetové stávkovanie predstavuje až 80 percent tržieb. Sami sa tak nepovažujú iba za stávkovú kanceláriu, ale aj za jeden z najväčších IT Labov na Slovensku, keďže celé know-how bolo vymyslené v Niké. Spolupracujú tiež s viacerými sportsbookovými gigantmi ako PaddyPower, IMG či Perform. Nazývajú sa tiež malou bankou, keďže väčšina ich hráčov má u nich svoje kontá.
Prvá väčšia zmena prišla v roku 2000, keď sa Niké rozdelila na dve spoločnosti. Tá druhá však do dvoch rokov aj skončila. Výrazne sa však zmenšili a všetko museli budovať akoby od nuly. Teraz má Niké štyroch spoločníkov, Bergerovci majú v spoločnosti 51 percent. Sami hovoria, že dnes to už nie je o tom, aby ľudia vyhrávali, ale aby sa zabávali a mali adrenalín. Stávkovanie považujú za hru džentlmenov, úsmevne však dodávajú, že oni stávkujú na tej druhej strane barikády proti celému Slovensku.
Prácu treba nechať v práci
Rodinnou firmou je Niké už od začiatku. Keď ešte Otto pracoval na fakulte, Roman už začal pracovať vo výkone. „Neskôr sa otec stal hlavou a tým človekom, ktorý prinášal nápady a robil veľké rozhodnutia. Ja som bol výkonný manažér, ktorý firmu obhospodaroval do vnútra. A tak to zostalo doteraz,“ rozpráva Roman. Dnes firmu riadi on a pri zásadných rozhodnutiach sa radí s otcom a so zvyšnými dvomi spoločníkmi.
„Roman to mal ťažšie tým, že bol môj syn. Bol som k nemu najprísnejší a povedal som mu veci, ktoré by som len tak niekomu nepovedal. Viackrát si to takpovediac zlizol. Ale oplatilo sa to, v dobrom zmysle slova,“ dodáva úsmevne Otto s tým, že práce je niekedy toľko, že až ľutuje, že nemal trojičky. Na syna sa však vie vo všetkom spoľahnúť. Dôležité veci riešia spoločne, realizácia už potom zostáva v Romanovom garde. Ich pracovná spolupráca však nebola vždy jednoduchá, často prichádzali do konfrontácie a problémy riešili aj po zavretí kancelárie. Pomáhala im v tom aj pani Bergerová, Ottova manželka, ktorá bola pomyselným jazýčkom na váhe, ktorý spory vyvažoval.
Najväčším problémom pri rodinnej firme je to, keď sa robota prenáša domov. Obaja tak museli pracovať na vytvorení hranice, keď sa robota končí, a nastaviť si správny balans. Otta však stále hnevá, že Roman je veľký pracant a vo firme býva často do noci. Sami si však počas 28 rokov zaviedli isté pravidlo – každý deň si o 23.30 volajú, aby prediskutovali, čo ich čaká a aké sú problémy, ktoré treba riešiť.
Zamestnanci ako rodina
53-ročný Roman je ženatý, deti však nemá. Natíska sa tak otázka, či rodinná firma s dvomi generáciami Bergerovcov skončí. Otto aj Roman však zdôrazňujú, že línia pod nimi je veľmi silná a efektívna a pod sebou majú v súčasnosti osem riaditeľov. „Vieme si vychovávať výborných ľudí, ktorí rastú. Transfer mojej zodpovednosti tak prechádza nižšie tak, ako keď to išlo z otca na mňa. Dá sa im absolútne veriť,“ vysvetľuje Roman.
Aj keď počet ich zamestnancov už dlhšie presahuje číslo, aby dokázali všetkých spoznať priamo, zamestnanci sú pre nich veľmi dôležití. Obaja sa zhodujú, že síce sa v súčasnosti teší veľkej obľube práca v korporáciách, ale práve v rodinných firmách je časté, že sa zamestnanci v nich začnú cítiť ako ich súčasť. Tento lojálny vzťah je tak často dôvodom, že niekto u nich zotrvá aj 20 rokov, čo je v súčasnosti veľmi ojedinelé.
A ich rada pre iné rodinné firmy? Učiť sa spolupracovať s tým druhým, či už sú to členovia rodiny alebo samotní zamestnanci. Najdôležitejšie je vytvoriť prostredie, aby ľudia do firmy chodili radi a videli prácu, ktorá za nimi ostáva.